Ústavné právo
Z Wikipédie
| Právo
|
| Odvetvia práva |
|---|
|
Verejné právo: Súkromné právo: |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
|
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
| Ďalšie pojmy |
|
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
 Upozornenie: Wikipédia nie jeprávnik ani Zbierka zákonov! |
Ústavné právo je odvetvie právneho systému, ktoré reguluje štátnu moc vnútri štátu, jej fungovanie a organizáciu na určitých princípoch a zároveň stanovuje základné pravidlá vzťahu štátnej moci a občanov.
Názory na vzťah pojmov štátne právo a ústavné právo sa v teórii rôznia, pričom obyčajne sa ústavné právo považuje za užší pojem,
pretože rozhodujúce vzťahy v štáte neupravuje len ústava a ústavné zákony, ale aj množstvo ďalších právnych predpisov.
Ústavné právo sa považuje za vedúce právne odvetvie, pretože s jeho úpravou musia byť v súlade všetky ostatné normy verejného aj súkromného práva. Keďže jeho základnou úpravou je štruktúra, kompetencie, tvorba a činnosť štátnych orgánov a vlastne úprava štátnej formy, t.j. režimu, formy vlády a štátneho zriadenia, sú základnými subjektami ústavného práva štát a štátne orgány.
Občania do ústavno-právnych vzťahov vstupujú najmä v súvislosti s voľbami, alebo ako nositelia ľudských a občianskych práv. Základnými prameňmi ústavného práva sú ústava, ústavné zákony, uznesenia, nálezy Ústavného súdu a medzinárodné zmluvy (najmä z oblasti ľudských práv).
