José Rúa Figueroa
Na Galipedia, a wikipedia en galego.
José Rúa Figueroa (nado en Santiago de Compostela o 20 de maio de 1820 e falecido en Madrid o 22 de maio de 1855), foi un xornalista, revolucionario e escritor. Foi un dos pais do movemento provincialista en Galicia.
Estudou Medicina na Universidade de Santiago. Publicou alí o seu drama El arzobispo don Suero (1840), que a censura eclesiástica local impediu representar. Con Antonio Romero Ortiz fundou Santiago y a ellos (1842), periódico satírico de literatura e costumes, e xunto ó propio Romero Ortiz e Antolín Faraldo Asorey, El Porvenir (1845), que recollía os ideais do provincialismo galego. Participou na revolta de 1846, escribindo a súa historia en Madrid baixo pseudónimo. Alí interviu na revolta de 1848, dirixíndose logo á Coruña, onde foi encarcerado. Na prisión escribiu o drama inédito También por amor se muere. De novo en Madrid dirixiu o periódico progresista La Nación, e desde 1854 La Gaceta. Colaborou no Semanario Pintoresco Español con artigos costumistas sobre Galicia, como "La cascada de Toja", "Monte Furado" ou "Paso del Ulla en San Juan de Cova".
[editar] Bibliografía
- Ricardo Navas Ruiz, El Romanticismo Español. Madrid: Cátedra, 1982 (3.ª ed.).