Antonio Romero Ortiz
Na Galipedia, a wikipedia en galego.
Antonio Romero Ortiz (nado en Santiago de Compostela o 24 de marzo de 1822 e falecido o 18 de xaneiro de 1884) foi un político, ministro de Ultramar durante os gabinetes de Zavala e de Sagasta.
Fillo do notario Domingo Manuel Romero, e de Rita García Mariño, en 1837 conseguiu o título de Bachiller en Filosofía e en 1843 licenciouse en Dereito.
Romero Ortiz participou na Academia Literaria de Santiago durante os seus anos de estudante. Fundou con José Rúa Figueroa o periódico satírico de literatura e costumes Santiago y a ellos, que axiña foi prohibido. Máis tarde, xunto con Rúa Figueroa e Antolín Faraldo Asorey, foi editor da revista El Porvenir, dirixida por Faraldo.
O 13 de marzo de 1878 foi nomeado ministro de Ultramar, cargo que desempeñou con Zabala e con Sagasta. Foi un destacado masón, que acadou o grao de Soberano Gran Comendador do Supremo Consello en 1882.
[editar] Ligazóns externas
A colección Romero Ortíz (artigos en castelán)