Fagot
Na Galipedia, a wikipedia en galego.
O fagot é un instrumento de vento madeira de lingüeta dobre que apareceu a mediados do século XVII e adquiriu rapidamente popularidade como instrumento orquestral durante o período barroco. Usábase principalmente para apoiar a línea baixa das cordas graves, pero a súa gama excepcionalmente amplia fixo que tamén poidera interpretar pasaxes solistas (sobre todo en el registro tenor). O son do fagot fundese especialmente ben cos cornos. Na música do clasicismo e principios do romanticismo a miudo usábase unha parella de fagotes xunto con outra de cornos para crear una textura homoxénea a catro voces.
[editar] Véxase tamén