Alboíno de Spoleto
Na Galipedia, a wikipedia en galego.
Alboíno de Spoleto foi duque de Spoleto á morte de Ratchis de Friúl o 757, por elección da nobreza local. O rei Desiderio dos longobardos non aprobou a elección. Seguindo indicacións da Papa, Alboíno declarouse feudatario do rei dos francos. O 758 Desiderio invadiu o ducado, ocupou a capital e fixo prisioneiro a Alboíno. O seu aliado Liutprando de Benevento, que estaba en situación similar, puido fuxir e Benevento foi tamén ocupada. Desiderio acadou persoalmente o título de duque de Spoleto.