Vinič hroznorodý
Z Wikipédie
| Vinič hroznorodý | |
|---|---|
 |
|
| Vedecká klasifikácia | |
| Doména | Eukaryoty |
| Ríša (regnum) | Rastliny Vegetabilia |
| Podríša (subregnum) | Zelené Viridiplantae, Chlorobionta |
| Vývojová línia | Cievnaté Tracheophyta |
| Vývojová vetva | Semenné Spermatophyta |
| Skupina | Krytosemenné Angiospermae |
| Oddelenie | Magnóliorasty Magnoliophyta |
| Nadtrieda (superclassis) | Dvojklíčnolistové Dicotyledonopsida |
| Trieda (classis) | Magnólie Magnoliopsida |
| Podtrieda (subclassis) | ???Magnóliové ???Magnolidae |
| Rad (ordo) | Viničotvaré Vitales |
| Čeľaď (familia) | Viničovité Vitaceae |
| Rod (genus) | Vinič Vitis |
| Druh (species) | Vinič hroznorodý V. vinifera |
| Vedecký názov | |
| Vitis vinifera L. |
|
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
|
|
Vinič hroznorodý (Vitis vinifera) je lianovitá rastlina pôvodom zo Stredomoria, určená na produkciu hrozna alebo na použitie ako množiteľský materiál pre tieto rastliny. Plodmi sú bobule s vysokým obsahom cukru (25%) konzumované ako stolové hrozno alebo spracúvané na víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje .
Obsah |
[upraviť] Základné pojmy
Viničová sadenica je:
- neštepená časť zakoreneného výhonku alebo bylinného výhonku určená na sadenie v neštepenom stave alebo na použitie ako podpníky určené na výrobu odrezkov,
- časť viničového výhonku, bylinného výhonku alebo výhonku spojená štepením, ktorých podzemná časť je zakorenená
Podpníkový vinič je rastlina viniča, ktorej odrezky sú používané najmä na vrúbľovanie viniča a tvoria jej dolnú časť.
Odroda je skupina viniča v rámci najnižšieho známeho botanického triedenia, ktorú možno odlíšiť od akejkoľvek inej skupiny viniča podľa prejavu najmenej jedného znaku a považovať za jednotnú s ohľadom na jej schopnosť nemeniť sa pri rozmnožovaní.
Klon viniča je vegetatívnym spôsobom dopestované a geneticky identické potomstvo z jedného kra, ktorý je zapísaný v Listine registrovaných odrôd.
Ker viniča je rastlina viniča v pestovateľskom tvare určená na produkciu hrozna, vrúbľov alebo odrezkov viniča.
[upraviť] Pôvod
Nie je možné presne určiť vek viniča , ale určite je staršia ako ľudstvo. Našli sa stopy po nej na brehoch Kaspického mora, v Grónsku, v Severnej Amerike, v Malej Ázii. Šlo o divoko rastúci vinič.
Vedci sa domnievajú, že Vitis vinifera, teda vinič hroznorodý, pochádza z údolia riek Eufrat a Tigris, kde sa už pred tisíckami rokov vyrábalo hroznové víno. Trvalo veľmi dlho, kým sa vinič rozšíril po celom svete. Egyptológovia dokonca objavili v hrobkách faraónov semená viniča hroznorodého a z chrámových vyobrazení zisťujú, že už pred viac ako 3500 rokmi pred našim letopočtom pestovali Egypťania kultúrne vinič a vyrábali z jeho hrozna vzácny nápoj, ktorý smeli piť len členovia faraónskych dynastií.
Gréci pestovali a starali sa o vinič podobne ako Egypťania. Víno si ctili ako dar bohov. Pili ho málo a riedili ho vodou. Len nakoniec jedla si nechali naliať niekoľko pohárov čistého vína. Treba spomenúť, že už tam začalo remeslo degustátora. Gréci totiž porovnávali vodu z rôznych prameňov.
Pri rozširovaní rímskej ríše sa zároveň rozširovala aj vínna réva po celej Európe. Vďaka Rimanom sú vinice v povodiach Dunaja a Rýnu. Len na tých najvhodnejších miestach zakladali svoje vinohrady. Pri svojich dobyvačných cestách zakladali vinohrady aj v Gálii, na Pyrenejskom ostrove, v severnej Afrike na území dnešného Maroka, v Alžírsku a Tunisku.
Na Slovensku sa vďaka Rimanom pestovali ušľachtilé odrody viniča. Slovania pri príchode na naše územie tak objavili už rodiace viniče. V roku 892 kráľ Svätopluk zaslal priesady viniča do Prahy vojvodovi Bořivojovi a Ľudmile. Táto ich nechala vysadiť v okolí Mělníka. Tieto vinice dodnes existujú. Vpádom Tatárov bola väčšia časť viničov pod Malými Karpatami zničená. Aby sa znovu pozviechali zničení vinohradníci, uhorský kráľ Ondrej III. dal Bratislave veľké privilégiá, v ktorých spomína už existujúce vinice na podporu zakladania nových viníc oslobodzuje ich majiteľov od platenia daní kráľovi a necháva ich mestu.
[upraviť] História
Vinič hroznorodý patrí medzi najstaršie kultúrne rastliny. Väčšina autorov vedeckých publikácií uvádza, že vinič pochádza zo strednej Ázie a z Kaukazu z oblasti Čierneho a Kaspického mora. Podľa vykopávok archeológov a nálezov semien viniča sa zistilo, že vinič sa rozšíril ďalej do Egypta, Sýrie, Babylónie, potom do Číny, Palestíny a Grécka. Z Grécka sa rýchle rozšíril do Rímskej ríše a do oblastí, ktoré Rimania pri svojich výbojoch obsadzovali.
Predpokladá sa, že väčšina vinohradníckych oblastí v Európe vznikla na územiach, ktoré boli obsadené Rimanmi. Tak sa rozšíril vinič do Francúzska, Portugalska a Španielska, pričom hranica bola na rieke Mosele v dnešnom Nemecku, a ďalej do Čiech a na Slovensko. Rozšírenie pestovania viniča v strednom a severnom Taliansku sa pripisuje Etruskom. V hrobkách starých Etruskov sa našli fresky, ktorých vek sa odhaduje na viac ako 2500 rokov a obsahujú výjavy súvisiace s pestovaním viniča a výrobou vína. Našli sa aj ozdobné poháre a iné nádoby na víno. Z historických výskumov vyplýva, že v Egypte bolo známe víno už v najstarších dobách jeho dlhej histórie, teda už pred 3200 rokmi pred n.l. Dôkazy o tom sa našli v hrobkách faraónov, kde sa medzi rôznymi kresbami nachádzali aj kresby o pestovaní viniča, lisovaní hrozna, ako aj o príprave vína a o jeho pití. Mŕtvym dokonca dávali do hrobu džbány naplnené vínom.
[upraviť] Latinský názov
Vitis vinifera subspecies sativa - vinič, ktorý sa na Slovensku pestuje. Ďalej existujú rôzne potomstvá (proles) a to podľa toho, odkiaľ pochádzaju, teda:
- Vitis vinifera subspecies sativa proles ocidentalis (potomstvo západné)
- Vitis vinifera subspecies sativa proles orientalis (potomstvo východné)
- Vitis vinifera subspecies sativa proles pontica (potomstvo čiernomorské)
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vinič hroznorodý
