Venuša (soška)

Z Wikipédie

Willendfordská venuša

Venuša je mladopaleolitická soška zobrazujúca (spravidla nahú) ženskú postavu so zvýraznenými niektorými pohlavnými znakmi a zvyčajne so zanedbanými črtami tváre/hlavy a nôh. Najviac ich spadá do aurignacienu a gravettienu, objavené boli od Španielska po Sibír. Sošky sú vytvorené z kameňa, pálenej hliny, kostí, parohov či mamutoviny.

Ako pri väčšine pravekých kultúrnych artefaktov nie je zmysel existencie týchto figúrok známy. Archeológovia väčšinou iba špekulujú, že by mohli byť emblémami bezpečnosti, úspechu, ikonami plodnosti, pornografickými predstavami, či len priamou prezentáciou veľkého božstva, kultu materstva či iných rozličných miestnych modiel. Zjavná obezita figúrok naznačuje, že v období ich tvorby (keď dominoval lov a neexistoval chov hospodárskych zvierat, či poľnohospodárstvo, a človek tak nemal plynulo zabezpečenú potravu) bola obezita jedným z kritérií na prezentáciu túžby po hojnosti a bezpečí.

Prvá venuša sa našla v roku 1894 pri Brassempouy.

Zo Slovenska je známa Moravianska venuša. Z Česka je známa najmä Věstonická venuša, ale aj nálezy iných plastík z pálenej hliny zo susedného Pavlova a Předmostí u Přerova, ďalej Landecká (Petřkovická) venuša, či soška venuše z Vedrovíc pri Moravskom Krumlove. Za jednu z najdokonalejších sošiek z obdobia paleolitu sa považuje Willendorfská venuša z Rakúska. Vo francúzskom Lespuque bola objavená venuša vyrobená z kla mamuta. Nálezy podobných figúrok staršej doby kamennej sa vyskytli aj v iných krajinách, ako je Španielsko, Belgicko, Nemecko, Taliansko, Ukrajina či Rusko.