Synonymum

Z Wikipédie

Synonymum (z gr. συν-sýn = spolu + ὅνομα-ónoma = meno) je slovo, ktoré inak znie, ale má rovnaký význam ako iné slovo.

Synonymá síce vyjadrujú ten istý pojem, ale nájdeme medzi nimi rozdiel vo významových odtienkoch alebo štylistických príznakoch. V jazyku sú zviazané s javom synonymie, ktorej podstatou je to, že jednej veci alebo predmetu ( denotátu ) zodpovedá viacero výrazových jednotiek ( designátorov ). Pri lexikálnych synonymách popri významovej zhode sa zdorazňujú aj odlišné prvky. Patrí medzi ne rozličná spájateľnosť synoným a rozličná sféra použitia.

Podľa prítomnosti štylistických príznakoch rozoznávame synonymá také, aký ráz má ich konkrétny príznak, resp. do akej štýlovej vrstvy sa zaraďujú ( terminologické, hovororové, knižné, administratívne, publicistické, slangové apod., z časového a frekvenčného hľadiska zastarené, archaické, historické, zriedkavé ). Táto mnohotvárnosť jazykových štýlov sa opiera o práve o synonymiu.

Medzi členmi synonymických radov možno rozlíšiť rozmanité vzťahy dané rozdielom významových odtienkov alebo štylistickými rozdielmi, prípadne obidvoma týmito príznakmi súčasne. Významové rozdiely sa môžu prejavovať

v odlišnej konotácii, napr. ( robiť - drieť - lopotiť ).
v pojmovej zložke, napr. slová so širším a užším obsahom ( cesta - hradská ) a slová vyjadrujúce rozličnú intenzitu ( mrholí - prší - leje ), rozličné rozmery ( konár - ratolesť ) apod.

Z hľadiska formy môžu byť synonymá nielen slová, ale aj slovné spojenia ( určiť hranice - ohraničiť ) a frazeologické jednotky ( hrať si do karát - nahrávat si ).

Synonymá môžu byť špecifikom každého jednotlivca: existujú veci alebo deje, ktoré je každý zvyknutý pomenúvať iným z viacerých možných názvov (napr. šaty môžu byť vyrobené z nejakého „materiálu“ alebo ušité z určitej "látky"; význam je však v oboch prípadoch rovnaký napriek diametrálnej morfologickej odlišnosti dvoch rôznych slov pomenúvajúcich tú istú vec). Niekedy -- najmä v umeleckom slovnom prejave -- sa synonymá na pomenovanie tej istej veci používajú zámerne z dôvodu pestrosti jazykového prejavu.

[upraviť] Príčiny vzniku

Príčiny vzniku synoným možu byť vnútrojazykové:

zbližovanie významov slov až do takej miery, že sa niekedy môžu zamieňať ( skryť - schovať, novina - správa - zvesť );
tvorenie synoným z jedného koreňa rozličnými prefixami a sufixami ( husí - husací, olúpať sa - zlúpať sa, doniesť - priniesť )
tvorenie synoným skladaním ( ctibažný - ctižiadostivý );

alebo synonymum môže vzniknúť vonkajším vplyvom:

preberanie výrazov z rozličných území jazykového spoločenstva ( páčiť sa - ľúbiť sa, oblok - okno );
preberanie z iných jazykov ( podnebie - klíma, plavý - blond );
kalkovanie ( opak - protiklad ).

[upraviť] Absolútne synonymá

Niektorí jazykovedci neuznávajú existenciu úplných, tzv. absolútnych synoným. Ak sa predsa v jazyku vyskytnú, zvyčajne jeden člen postupne nadobúda nejaký príznak, napr. nadobúda povahu termínu (brzdiť, z dvojice brzdiť - hamovať) alebo zastaráva ( bál z dvojice bál - ples ).

V jazyku však sú aj také dvojice, pri ktorých nenájdeme zjavný rozdiel.

synonymá pochádzajúce z rozličného územia, ktoré už v spisovnom jazyku zdomácneli ( rajčina - paradajka, veľa - mnoho ),
synonymá s rovnakým koreňom a rozličnými hláskovými rozdielmi alebo slovotvornými formantmi ( pesnička - pieseň, polievačka - oblievačka, obopať - obopnúť, pľasnúť - plesnúť ).