Symfónia

Z Wikipédie

Symfónia je dielo z oblasti klasickej hudby určené pre symfonický orchester. Názov pochádza z gréckeho slova symfonia (Συμφωνία), čo znamená "súzvuk".

Obsah 1 História 2 Charakteristika 3 Forma 4 Významné symfónie 4.1 Klasicizmus 4.2 Romantizmus 4.3 20. storočie 5 Zvukové ukážky 6 Iné projekty

[upraviť] História

Počiatky symfónie siahajú do obdobia baroka. Medzi jej vzdialeného predchodcu patrí operná predohra s troma vetami, tak ako ju používal napríklad taliansky skladateľ Alessandro Scarlatti. Ďalším dielom významným pre rozvoj symfónie bolo tzv. ripieno concerto, ktoré nieslo titul koncert napriek tomu, že nevyužívalo výrazný sólový nástroj. Príkladom takéhoto diela je slávny Brandenburgský koncert č. 3 Johanna Sebastiana Bacha.

Symfónia začala dostávať dnešné črty až v období klasicizmu. Došlo k zaradeniu tretej, tanečnej vety, ktorú tvoril menuet a trio. Zaslúžili sa o to skladatelia tzv. "mannheimskej školy", medzi inými Johann Stamitz. Vznikla tak štvorvetá symfónia, o ktorej ústálenie sa zaslúžil najmä "otec symfónie" Joseph Haydn a ktorú neskor rozvíjal Wolfgang Amadeus Mozart.

K významnému posunu vo vývoji symfónie došlo vďaka Ludwigovi van Beethovenovi. Zlomovým v dielom v tomto smere bola jeho Symfónie č. 3 "Eroica". Beethoven významne pozmenil charakter všetkých symfonických viet. V tretej vete menuet nahradil scherzom. V záverečnej vete Symfónie č. 4 po prvykrát využil v symfónií vokálny part. Beethovenove symfónie sa stali štandardom a neprekonateľným ideálom pre nasledujúcich skladateľov. Tí vužívali Beethovenovu formu, ktorú obohacovali o širší harmonický slovník a nové zvukové možnosti orchestra. Medzi nich patrili napríklad Carl Maria von Weber, Robert Schumann a Felix Mendelssohn-Bartholdy. Nová kapitola sa začala písať s príchodom originálnej Fantastickej symfónie Hectora Berlioza. Novum spočívalo v programe symfónie a jej objavnej inštrumentácii. Priamo na Beethovena nadviazal Johannes Brahms, ktorý vytvoril symfónie výrazne štrukturálne previazané a jednotné.

V 20. storočí sa monumentalita symfónií prehlbovala čoraz početnejším orchestrom i dlhším trvaním skladby. Medzi najvýznamnejších symfonikov 20. storočia patria Gustav Mahler a Dmitrij Šostakovič. Postupne došlo k rozným zmenám v symfonickej stavbe - vznikali symfónie s piatimi vetami i symfónie jednoveté. Vyvinula sa i symfónia menšieho rozsahu označovaná ako sinfonietta. Jednu z najznámejších skomponoval Leoš Janáček. Ako protiklad k monumentálnym symfóniam vznikali teda i diela menej závažného charakteru a symfónia sa stala i predmetom hudobných experimentov.

[upraviť] Charakteristika

Symfónia je rozsiahle a závažné orchestrálne dielo. Považuje sa za vrcholné hudobné dielo a takmer každý skladateľ sa rozhodol vyskúšať si na symfonickej tvorbe svoje skladateľské zručnosti, um a fantáziu. Symfónia poskytuje priestor pre rozvoj bohatých hudobných myšlienok pri využití všetkých základných hudobných foriem. Od čias Beethovena symfónie zvyčajne neskrývajú len bohatstvo hudobné ale aj ideové. Často predstavujú odrážajú duševné pochody skladateľa a jeho zápas o vyjadrenie umeleckej pravdy. Symfónia može byť dielom absolútnej i programovej hudby. Základná stavba symfónie (viď nižšie) tak ako bola položená v období klasicizmu, bola v neskorších obdobiach často modifikovaná a vznikali rozne zvláštne typy symfonií - napríklad symfónie s odlišným počtom viet a podobne. Niektoré diela, ktoré by sa dali považovať za symfónie boli z nejakého dovodu skaldateľom nazvané inak (napríklad Koncert pre orchester od Bélu Bartóka). Naopak, niektoré diela nesúce označenie "symfónia" ňou v skutočnosti nie sú (Napríklad Alpská symfónia Richarda Straussa je v skutočnosti symfonická báseň).

[upraviť] Forma

Forma typickej symfónie je nasledovná:

• 1. veta - v rýchlom tempe (často allegro) v sonátovej forme
• 2. veta - v pomalom tempe (často adagio, prípadne andante), často v piesňovej forme alebo forme variácií
• 3. veta - tanečného charakteru, obvykle scherzo, v období klasicizmu menuet a trio
• 4. veta - v rýchlom tempe (allegro alebo rýchlejšie), vo rondovej alebo sonátovej forme

[upraviť] Významné symfónie

[upraviť] Klasicizmus

• Joseph Haydn (104 symfónií)
  • Symfónia č. 92 G-dur "Oxfordská"
  • Symfónia č. 94 G-dur "S úderom na tympany"
  • Symfónia č. 101 D-dur "Hodiny"

• Wolfgang Amadeus Mozart
  • Symfónia č. 40 g-mol
  • Symfónia č. 41 C-dur "Jupiterská"

• Ludwig van Beethoven (9 symfónií)
  • Symfónia č. 3 Es-dur "Eroica", Op. 55
  • Symfónia č. 5 c-mol "Osudová", Op. 67 (1804 - 1808)
  • Symfonia č. 6 F-dur "Pastorálna", Op. 68
  • Symfónia č. 9 d-mol "Óda na radosť", Op. 125

[upraviť] Romantizmus

• Franz Schubert (9 symfónií)
  • Symfónia č. 8 h-mol "Nedokončená", D. 759
  • Symfónia č. 9 C-dur, D. 944

• Felix Mendelssohn-Bartholdy (5 symfónií)
  • Symfónia č. 3 a-mol "Škótska", Op. 56
  • Symfónia č. 4 A-dur "Talianská", Op. 90
  • Symfónia č. 5 D-dur "Reformačná", Op. 107

• Hector Berlioz
  • Fantastická symfónia, Op. 14

• Robert Schumann (4 symfónie)
  • Symfónia č. 1 B-dur "Jarná", Op. 38
  • Symfónia č. 3 Es-dur "Rýnska", Op. 97

• Johannes Brahms (4 symfónie)
  • Symfónia č. 2 D-dur, Op. 73
  • Symfónia č. 3 F-dur, Op. 90
  • Symfónia č. 4 e-mol, Op. 98

• Camille Saint-Saëns (5 symfónií, dve bez poradového čísla)
  • Symfónia č. 3 c-mol "Organová"

• Antonín Dvořák (9 symfónií)
  • Symfónia č. 7 d-mol, Op. 70
  • Symfónia č. 9 e-mol "Z Nového sveta", Op. 95

• Piotr Iljič Čajkovskij (6 symfónií)
  • Symfónia č. 4 f-mol, Op. 36
  • Symfónia č. 5 e-mol, Op. 64
  • Symfónia č. 6 h-mol "Patetická", Op. 74

• Anton Bruckner (9 symfónií)
  • Symfónia č. 4 Es-dur "Romantická", WAB 104
  • Symfónia č. 7 E-dur
  • Symfónia č. 9 d-mol, WAB 109

• César Franck (1 symfónia)
  • Symfónia d-mol, Op. 48

• Jean Sibelius (7 symfónií)
  • Symfónia č. 2 D-dur, Op. 43
  • Symfónia č. 5 Es-dur, Op. 82

[upraviť] 20. storočie

• Dmitrij Šostakovič (15 symfónií)
  • Symfónia č. 7 c-mol "Leningradská", Op. 60
  • Symfónia č. 9 Es-dur, Op. 70
  • Symfónia č. 10 e-mol, Op. 93 (1953)
  • Symfónia č. 13 b-mol "Babij jar", Op. 113

• Sergej Prokofiev (7 symfónií)
  • Klasická symfónia, Op. 25

• Carl Nielsen (6 symfónií)
  • Symfónia č. 4 "To nezničiteľné", Op. 29
  • Symfónia č. 5, Op. 50

• Gustav Mahler (9 symfónií)
  • Symfónia č. 1 D-dur "Titanská"
  • Symfónia č. 4 G-dur
  • Symfónia č. 5 cis-mol

• Arthur Honegger
  • Symfónia č. 2 D-dur, H. 153
  • Symfónia č. 3 "Liturgická", H. 186

• Olivier Messiaen
  • Symfónia Turangalîla (1946 - 1948)

• Henryk Górecki
  • Symfónia č. 3 "Symfónia žalospevov", Op. 36 (1978)

[upraviť] Zvukové ukážky

• W. A. Mozart: Symfónia č. 40 g-mol, Molto allegro
• L. van Beethoven: Symfónia č. 5 c-mol "Osudová", Allegro con brio
• F. Mendelssohn-Bartholdy: Symfónia č. 3 a-mol "Škótska", Allegro vivacissimo-Allegro maestoso assai

[upraviť] Iné projekty

• Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Symfónia