Carl Maria von Weber
Z Wikipédie
Carl Maria Friedrich Ernst von Weber | |
---|---|
nemecký hudobný skladateľ, klavirista a dirigent |
|
Narodenie | 18. november 1786 Eutin, Nemecko |
Úmrtie | 5. jún 1826 Londýn, Spojené kráľovstvo |
Pozri aj Biografický portál |
Carl Maria von Weber (* 18. november 1786, Eutin, Nemecko – † 5. jún 1826, Londýn) bol jeden z najvýznamnejších tvorcov nemeckej romantickej opery, veľmi hodnotný kritik a známy klavirista. Ako dirigent experimentoval s novým rozsadením hráčov v orchestri.
Obsah |
[upraviť] Život
V 1797 sa učil u Michaela Haydna v Salzburgu. O rok neskôr komponoval prvé skladby. V rokoch 1798 až 1800 sa učil u Kalchera a Valesiho v Mníchove. Tu napísal aj svoju prvú operu – Das stumme Waldmädchen (Lesná panna), ktorú neskôr prepísal na Silvanu. Od roku 1803 sa stal žiakom abbého Voglera a skomponoval operu Peter Schmoll und seine Nachbärn (Peter Schmoll a jeho susedia).
V roku 1804 sa stal hudobným riaditeľom vo Vratislavi. Pokúsil sa previesť reformy, ale nenašiel pre ne dosť pochopenia. Stalo sa pre neho skoro charakteristickým, že sa vždy v riadiacej funkcii snažil reformovať, ale zmeny previedol až v Prahe a Drážďanoch. V tomto období pracoval aj na opere Rübezahl (Krakonoš), ktorej kompletné znenie sa nám nedochovalo.
Počas rokov 1806 až 1807 bol intendantom a učiteľom v šľachtických službách. Pôsobí v rôznych mestách, ale v 1809 sa spolu s Mayerbeerom učí u abbé Voglera. Začína vystupovať aj ako klavírny virtuóz. Počas pobytu v Stuttgarte (1810) dokončil Silvanu, ktorá sa hrala vo Frankfurte. V nasledujúcom roku absolvoval koncertné turné po Nemecku a Švajčiarsku. V Mníchove mala premiéru jeho opera Abu Hasan.
1. mája 1813 sa stáva riaditeľom Stavovského divadla v Prahe. O tri roky nesôr rezignoval a v roku 1817 sa stal riaditeľom opery v Drážďanoch a oženil sa so speváčkou Karolinou Brandtovou. Začal pracovať aj na opere Der Freischütz (Čarostrelec), ktorú dokončil v 1820 a premiéru mala v Berlíne v roku 1821. Premiéru sám dirigoval a opera mala okamžitý triumf. Získala si meno "Nemeckej opery".
V tomto čase sa začala prejavovať u Webera tuberkulóza. Naplno sa prejavila cestou do Londýna na premiéru opery Oberon. Weber zomrel deň pred odchodom do Nemecka v dome Sira Georga Smarta. Weberovu nedokončenú komédiu Die drei Pintos (Traja Pintovia) mal dokončiť v pôvodnom štýle Mayerbeer, ale nakoniec sa do toho pustil Gustav Mahler.
[upraviť] Charakteristika tvorby
Carl Maria von Weber má významné miesto v dejinách hudby. Bol jedným zo skladateľov, ktorí stáli pri zrode romantizmu a určovali jeho ďalší smer. Weber priniesol zmeny v inštrumentácií a zvuku orchestra - oproti predchodcom využíval hlavne viac lesné rohy a vysoké tóny klarinetu. Jeho novum v tejto oblasti neskôr ocenili aj takí majstri orchestrácie, akými boli Berlioz a Debussy. Významný je aj jeho prínos v opernej tvorbe - predovšetkým vďaka voľbe námetov a ich hudobnému stvárneniu sa stal zakladateľom národnej romantickej opery. Nadväzovali na neho mnohí skladatelia orientovaní na národnú tvorbu ako Smetana, Glinka a Wagner. Ten Webera obdivoval a považoval ho za jedného z najväčších nemeckých skladateľov.
[upraviť] Dielo
Najvýznamenjším Weberovým dielom je opera Čarostrelec, ktorá sa pravidelne uvádza na svetovývh operných scénach. V nemecky hovoriacich krajinách možno zazrieť aj opery Euryanthe a Oberon. Najvýznamnejšími orchestrálnými skladbami sú dva klarinetové koncerty, ktoré patria do základného repertoáru. Weber napísal viacero koncertov a koncertných diel pre klavír, ktoré boli známe v 19. storočí, väčšina sa však dnes ocitla v zabudnutí. Najvýznamnejšie dielo z tejto oblasti je Koncertný kus f-mol, ktorý je sporadicky uvádzaný i v dnešnej dobe. Z diel pre sólový klavír je známe Vyzvanie do tanca. V 20. storočí boli ale niektoré jeho sonáty nahraté významnými klaviristami.
[upraviť] Klavírna tvorba
- Vyzvanie do tanca
[upraviť] Komorná tvorba
- Klarinetový kvintet
[upraviť] Koncerty
- Klarinetový koncert č. 1 f-mol, Op. 73
- Klarinetový koncert č. 2 Es-dur, Op. 74
- Fagotový koncert Es-dur, Op. 75
- Koncertný kus pre klavír a orchester f-mol, Op. 79
[upraviť] Symfónie
- Symfónia č. 1
[upraviť] Opera
- Čarostrelec, Op. 77
- Euryanthe, Op. 81
- Oberon
|
|
---|---|
Anglickí | Elgar · Holst |
Českí | Dvořák · Fibich · Smetana |
Francúzski | Berlioz · Bizet · Fauré · Franck · Chausson · Chrabier · Gounod · Offenbach · Saint-Saëns |
Maďarskí | Liszt |
Nemeckí | Brahms · Bruch · Mendelssohn-Bartholdy · Schumann · Strauss · Wagner · Weber |
Poľskí | Chopin |
Rakúski | Bruckner · Mahler · Schubert · Strauss ml. · Wolf |
Ruskí | Balakirev · Borodin · Čajkovskij · Glazunov · Glinka · Musorgskij · Rachmaninov · Rimskij-Korsakov |
Škandinávski | Grieg - Sibelius |
Talianskí | Bellini · Donizetti · Pucini · Rossini · Verdi |