Stabilizačný systém lietadla
Z Wikipédie
Stabilizačný systém lietadla je avionický systém, ktorý odstraňuje aerodynamické problémy so stabilitou letu lietadla. Podľa úrovne stabilizácie ich môžeme rozdeliť na:
- systémy tlmenia kmitov
- systémy stabilizácie horizontálneho letu
- systémy umelej stability
- adaptabilné systémy
Obsah |
[upraviť] Systémy tlmenia kmitov
Jedná sa o systémy lietadiel ktoré odstraňujú kmitanie lietadla vplyvom kmitania aerodynamických plôch (Flatter). tieto systémy sú jednoduché elektronické systémy väčšinou na báze analógových obvodov, ktoré prostredníctvom akčných členov v systéme riadenia zabezpečujú hladkosť a plynulosť letu. Systémy tlmenia kmitov sú zaraďované do systémov posilňovačov riadenia.
[upraviť] Systémy stabilizácie horizontálneho letu
Jedná sa o pokrokovejšie systémy stabilizácie letu ktoré zabezpečujú plynulý horizontálny let bez zásahu pilota. Tieto systémy sú často dopĺňané systémom vybratia strmhlavého letu s prechodom na horizontálny let. V súčasnosti sú tieto systémy súčasťou autopilota.
[upraviť] Systémy umelej stability
U lietadiel, kde je požadovaná vysoká obratnosť, ale ich aerodynamická konštrukcia je vysoko nestabilná je do riadiacich prvkov vkladaný systém umelej stability. Tento systém pozostáva z aerodynamických úprav riadiacich plôch a z elektronického systému ktorý zabezpečuje zosilnenie reakcií lietadla na povel riadiacej páky. Tento systém je u nových lietadiel vkladaný do autopilotov a kontroluje tzv. bezpečnú obálku letu. To znamená že pokiaľ povel riadiacej páky jeho veľkosť a rýchlosť je v oblasti stabilného letu je vykonávaný presne, ak dôjde k povelu ktorý by dostal lietadlo do nestabilných -medzných situácií (vysoký uhol nábehu, stúpanie pri malých rýchlostiach, strata vztlaku) systém zasiahne a nedovolí vstup do týchto situácií.
[upraviť] Adaptabilné systémy
Sú to systémy ktoré prispôsobujú výkon riadiacich plôch lietadla rýchlosti a výške letu. So zvyšujúcimi sa rýchlosťami a znižujúcimi sa výškami znižujú účinnosť riadiacich prvkov.
