Slovenská koruna
Z Wikipédie
Slovenská koruna (skratka je Sk, kód ISO 4217 je SKK) je menová jednotka Slovenska. Bola zavedená 8. februára roku 1993, keď nahradila korunu česko-slovenskú. Zanikne po vstupe Slovenska do eurozóny 1. januára 2009.
Koruna sa delí na 100 halierov. Bankovky sú v nominálnych hodnotách 20 Sk, 50 Sk, 100 Sk, 200 Sk, 500 Sk, 1000 Sk a 5000 Sk. Mince existujú pre hodnoty 50 halierov, 1 koruna, 2 koruny, 5 korún a 10 korún. 31. decembra 2003 boli z obehu stiahnuté mince hodnoty 10 halierov a 20 halierov.
Obsah |
[upraviť] História
Kurz slovenskej koruny bol centrálnou bankou na začiatku určený ako pevný. Od 14. júla 1994 do 2. októbra 1998 bola koruna napojená na kôš dvoch mien, v ktorom 60% tvorila nemecká marka a 40% americký dolár.
Po zrušení fluktuačného pásma a zrušení naviazania kurzu na menový kôš v októbri 1998 bol zavedený voľne plávajúci kurz koruny (až do 25. novembra 2005), ktorý sa určuje na základe ponuky a dopytu na medzibankovom devízovom trhu.
[upraviť] Prechod na euro
V súčasnosti Národná banka Slovenska pripravuje prechod na spoločnú európsku menu euro. Predpokladá sa, že Slovensku sa podarí splniť maastrichtské kritéria v roku 2007. Z toho vyplýva najskorší možný dátum vstupu do eurozóny: 1. január 2009. Prijatie eura by znamenalo zánik slovenskej koruny.
Koruna po siedmich rokoch 25. novembra 2005 ukončila režim plávajúceho kurzu a vstúpila do pásma ERM II, kde ak zotrvá dva roky, splní jedno zo štyroch Maastrichtských kritérií na zavedenie eura. Bývalý slovenský minister financií Ivan Mikloš spolu s guvernérom Národnej banky Ivanom Šramkom dohodli podmienky vstupu s Európskou centrálnou bankou a ministrami financií ostatných štátov únie 24. novembra 2005. Vláda aj Národná banka pôvodne za termín vstupu do ERM II verejne označovali polovicu roka 2006, najmä kvôli možným špekuláciám sa obe strany snažili zachovať diskrétnosť, čo prikazujú aj pravidlá Európskej menovej únie. Od pondelka 28. novembra bol kurz koruny zafixovaný na hodnote 38,455 koruny za euro. Podľa dohody bola koruna na euro naviazaná pomerne voľne, oproti tejto centrálnej parite mohol oslabiť alebo spevnieť až o 15%, teda kurz mohol kolísať v rozmedzí od 32,69 do 44,22 SKK/EUR.
S účinnosťou od pondelka 19. marca 2007 na základe žiadosti slovenských úradov schválila Európska centrálna banka úpravu stredového kurzu slovenskej koruny voči euru v mechanizme výmenných kurzov (ERM II) na úroveň 35,4424 SKK/EUR, čo bolo 8,5 % pod úrovňou vtedajšej centrálnej parity. Slovenskej mene sa tak v rámci fluktuačného pásma otvoril nový priestor pre posilňovanie, keď novým rozmedzím bola úroveň od 30,126 do 40,758 SKK/EUR.
28. mája 2008 bola centrálna parita opäť posunutá, tentoraz o 15 percent, na 30,126 SKK/EUR, čo bola dovtedy spodná hranica kurzu. Novým rozmedzím sa stala úroveň od 25,6071 do 34,6449 SKK/EUR.
3. júna 2008 ministri financií členských krajín Európskej únie na zasadnutí Rady EÚ pre ekonomické a finančné otázky (ECOFIN) v Luxemburgu bez diskusie schválili vstup Slovenskej republiky do eurozóny 1. januára 2009.
[upraviť] Makroekonomické ukazovatele
[upraviť] Inflácia
Slovenská mena mala dlhodobo problém s vnútorným znehodnocovaním. Inflácia krátko po osamostatnení SR dosahovala hodnoty okolo 25% pri ročnej báze [1]. V priebehu rokov 1994 a 1995 klesala na prijateľnejšiu úroveň pod 10 percent. V ďalších rokoch sa stabilne pohybovala v okolí 7 percent, aj keď za cenu regulácie niektorých cien, napríklad plynu, tepla, elektriky atď. Ekonomické reformy prvej vlády Mikuláša Dzurindu, napríklad deregulácia niektorých cien spôsobili v roku 1999 jej rast na úrovne opäť presahujúce 10%. V polovici roku 2000 sa pri medziročnej báze opäť vrátila na hodnoty pod 10%. Blížiace sa voľby v roku 2002 vládnymi rozhodnutiami spomalili dereguláciu a rovnako aj rast cien. Počas väčšej časti tohto roku sa inflácia pohybovala v okolí 3%.
Voľby umožnili pokračovanie v reformách a počas roku 2003 sa inflácia vyhupla takmer na 10%. V roku 2004 sa ceny stabilizovali a v roku 2005 Slovensko zažilo rok s rekordne nízkou infláciou. Nič na tom nezmenili ani rekordne vysoké ceny ropy (v priemere bola ropa v roku 2005 o dve pätiny drahšia ako v roku 2004), ktoré sa postupne prenášali do cien pohonných látok a energií.
Priemerná ročná inflácia bola podľa Štatistického úradu bola v roku 2005 2,7 percenta. Bolo to najmenej v histórii Slovenska, pre porovnanie v roku 2004 rástli ceny takmer trojnásobne rýchlejšie.
[upraviť] Výmenný kurz voči iným menám
- Pozri aj: tabuľka zobrazujúca presný vývoj kurzu (vo formáte OpenOffice.org)
Výmenný kurz voči iným menám bol do 25. novembra 2005 úplne voľný, aj keď jeho prudkým výkyvom sa snažila zabrániť NBS. Od tohto dátumu je naviazaný na Euro, aj keď pomerne voľne (presné údaje sú opísané v časti „Prechod na Euro“).
Slovenská koruna voči referenčným menám, na ktoré je úzko naviazaná (napríklad Euro) z dlhodobého hľadiska posilňuje. Podľa názoru ekonómov a centrálnej banky je to dané tromi faktormi:
- ekonomické fundamenty rastu ekonomiky: slovenská ekonomika rastie rýchlejšie, ako rastie Európska únia (vyšší rast produktivity práce); vyššia inflácia.
- očakávania: investori očakávajú ďalší rast kurzu Slovenskej koruny a jej nákupom vlastne podporujú ďalší rast.
- špekulácie: vyššie úrokové sadzby, ako sú v eurozóne, ktoré lákajú krátkodobé investície do slovenskej meny.
Slovenská koruna je silno závislá aj od ostatných mien v regióne - poľského zlotého, českej koruny a maďarského forintu. Centrálna banka očakávala po vstupe do ERM II odtrhnutie od týchto mien, avšak tieto očakávania sa nepotvrdili. Politické zmeny, alebo významné ekonomické udalosti v susedných krajinách silno ovplyvňujú kurz slovenskej koruny voči euru. Spôsobené je to najmä tým, že veľká časť zahraničných investorov nakupuje slovenskú menu v jednom balíku spoločne s menami z regiónu, pričom nemajú záujem detailnejšie sledovať ekonomickú situáciu na Slovensku a preferujú pohľad na celý región.
[upraviť] Platidlá
[upraviť] Mince
Mincová sústava Slovenskej republiky pozostáva z mincí piatich hodnôt: 10 korún, 5 korún, 2 koruny, 1 koruna a 50 halierov. Ku dňu 31. december 2003 prestali platiť mince v hodnote 10 halierov vzoru 1993 a mince v nominálnej hodnote 20 halierov vzoru 1993. Pre nominálnu hodnotu 50 halierov existujú dve rôzne verzie:
- Pôvodná z roku 1993.
- Nová z roku 1996. Je v peňažnom obehu súbežne s mincou vzoru 1993. Minca je námetovo zhodná s pôvodne vydanou. Zmenené sú výrobné parametre a použitý materiál.
Autorom výtvarných návrhov všetkých mincí je Drahomír Zobek. Námet lícnych strán všetkých mincí je rovnaký. Obsahuje štátny znak Slovenskej republiky, pod ním je v dvoch riadkoch uvedený názov štátu. Ešte pod ním sa nachádza rok razby. Značka Mincovne Kremnica „MK“, ktorá mince vyrobila, je pod rokom razby. Pri spodnom okraji mince sa nachádza iniciálka priezviska autora návrhov všetkých mincí: „Z“.
Rubové strany mincí obsahujú okrem nominálnych hodnôt rôzne námety zo života na území dnešnej Slovenskej republiky.
| Fotografia | Opis |
| Minca v hodnote 10 Sk na rubovej strane ... | |
| Minca v hodnote 5 Sk na rubovej strane ... | |
| Minca v hodnote 2 Sk na rubovej strane ... | |
 |
Minca v hodnote 1 Sk na rubovej strane ... |
| Minca v hodnote 50 halierov na rubovej strane ... | |
| Minca v hodnote 50 halierov na rubovej strane ... | |
| Minca v hodnote 20 halierov na rubovej strane ... | |
| Minca v hodnote 10 halierov na rubovej strane ... |
[upraviť] Bankovky
Prechod na Slovenskú korunu bol riešený dočasným používaním starých okolkovaných československých bankoviek kolkom so slovenským znakom. 29. augusta 1993 bol daný do obehu prvý druh bankoviek - nominálnej hodnoty 50 Sk. V priebehu roka 1993 postupne nasledovala emisia ďalších štyroch druhov. Emisia bola ukončená v roku 1995 vydaním 5 000 Sk a 200 Sk bankoviek. V rokoch 1995 sa realizovala dotlač bankoviek hodnoty 20 Sk, 50 Sk a 1 000 Sk. Zároveň boli uskutočnené niektoré drobné úpravy výzoru a farieb bankoviek. Cieľom bolo dosiahnuť lepšie rozlíšenie v peňažnom obehu. V roku 1996 nasledovala emisia bankoviek v hodnotách 100 Sk a 500 Sk, rovnako s mierne zmeneným výzorom, ktorá sledovala rovnaký cieľ.
Ďalšia emisia bankoviek sa uskutočnila v rokoch 1999 a 2000, keď bola zvýšená ochrana bankoviek doplnením nových ochranných prvkov. Okrem vodoznaku bol pridaný ďalší vysokosvetlý vodoznak, na rubovej strane bol papier potiahnutý irizujúcim povlakom potlačeným linkami vytvárajúcimi štylizovaný obraz. Špeciálnu ochranu mala najmä bankovka v hodnote 5 000 Sk, kde nad metalickou fóliou pribudol prvok v tvare polmesiaca. Na lícnej strane 1 000 Sk bankovky bola do papiera vlisovaná vysokoreflexná fólia zlatej farby.
V decembri 1999 boli pri príležitosti príchodu roku 2000 vydané špeciálne pamätné bankovky v limitovanom množstve (v spodnej časti majú aplikovanú metalizovanú striebornú alebo zlatú fóliu so symbolom a textom pripomínajúcim rok 2000).
V peňažnom obehu je v súčasnom období sedem druhov bankoviek v nominálnych hodnotách 5 000 Sk, 1 000 Sk, 500 Sk, 200 Sk, 100 Sk, 50 Sk a 20 Sk. Autorom výtvarných návrhov všetkých bankoviek je Jozef Bubák.
| Fotografia | Opis |
 |
Bankovka v hodnote 20 Sk na lícnej strane obsahuje portrét prvého známeho slovenského vládcu, kniežaťa Pribinu, ktorý sídlil v Nitre do roku 833. Na rubovej strane bankovky je zobrazený Nitriansky hrad - svedok bohatej minulosti mesta Nitry, ktorá bola až do 11. storočia strediskom významného politického útvaru - kniežatstva. Týmto motívom sa viacnásobne prelína časť koráľkového náhrdelníka z 9. storočia s bronzovým príveskom v tvare mesiaca, ktorý pochádza z archeologického náleziska Nitra-Lupka. |
| Bankovka v hodnote 50 Sk na lícnej strane pripomína prvých slovanským vierozvestov, sv. Cyrila a sv. Metoda. Na rubovej strane bankovky je motív zobrazujúci dve ruky, medzi ktorými je prvých sedem písmen staroslovienskej abecedy hlaholiky ako symbol daru svätcov starým Slovanom. Zrkadlovo obrátená silueta stredovekého kostolíka z Dražoviec (okres Nitra) je symbolom raného kresťanstva na našom území. | |
 |
Bankovka v hodnote 100 Sk na lícnej strane zobrazuje Madonu podľa plastiky z oltára Narodenia v kostole svätého Jakuba v Levoči. Autorom gotickej plastiky je významný stredoveký sochár a rezbár Majster Pavol. Na rubovej strane bankovky je miesto pôsobenia Majstra Pavla - Levoča s dvoma dominantami, kostolom svätého Jakuba a historickou radnicou. Týmto motívom sa prelína vyobrazenie svorníka zo sakristie starého minoritského kostola v Levoči. |
 |
Bankovka v hodnote 200 Sk má na lícnej strane vytlačený portrét Antona Bernoláka (1762-1813), kňaza, jazykovedca, jedného z predstaviteľov slovenského národného obrodenia, stúpenca osvietenských ideálov. Do dejín slovenského národa sa zapísal ako prvý kodifikátor slovenského spisovného jazyka - tzv. bernolákovčiny. Na rubovej strane bankovky je vyobrazená historická veduta Trnavy z 18. storočia. V popredí dominuje súčasný pohľad na symbol mesta - renesančnú Mestskú vežu. |
| Bankovka v hodnote 500 Sk. Námetom lícnej strany bankovky je jedna z najvýznamnejších osobností slovenského národa 19. storočia - Ľudovít Štúr, hlavný tvorca koncepcie slovenskej národnej samobytnosti, kodifikátor spisovnej slovenčiny. Rubovú stranu tvorí kompozícia Bratislavského hradu s barokovým kostolom svätého Mikuláša a časťou veže gotického kostola Klarisiek. Uprostred kompozície je najstaršie pôdorysné vyobrazenie Bratislavy z 15. storočia z drevorytu CHRONICA PICTA - Bratislavský hrad, tri kostoly v opevnení a štylizované zobrazenie Dunaja. | |
 |
Bankovka v hodnote 1000 Sk na lícnej strane zobrazuje portrét Andreja Hlinku (* 1864 – † 1938), významnej osobnosti moderných slovenských dejín, ktorý výrazne ovplyvnil národnouvedomovací proces a spoločensko-politický pohyb na Slovensku. Na rubovej strane bankovky sú vyobrazené prvky, ktoré súvisia s miestami jeho pôsobenia. Ústredným motívom je Madona Ochrankyňa zo stredovekej nástennej maľby rímskokatolíckeho kostola v Sliačoch pri Ružomberku. Ľavú časť bankovky vypĺňa obraz rímskokatolíckeho kostola sv. Ondreja v Ružomberku a v ľavej časti plášťa Madony je zakomponovaný motív Hlinkovho mauzólea. |
 |
Bankovka v hodnote 5000 Sk obsahuje na lícnej strane portrét Milana Rastislava Štefánika (* 1880 – † 1919), významného diplomata, politika, vojaka a astronóma, doplnený po ľavej strane výtvarnými prvkami znázorňujúcimi Slnko a polmesiac charakterizujúce časť jeho života, ktorú venoval výskumom a pozorovaniam v oblasti astronómie. Na rubovej strane bankovky je zobrazená mohyla M. R. Štefánika na Bradle. Cez tlačový obrazec sa prelína časť súhvezdia Veľkej medvedice a v pravej hornej a dolnej časti obrazca sú vyobrazené kvety ponikleca veľkokvetého. |
[upraviť] Pozri aj
[upraviť] Externé odkazy
|
|
||
|---|---|---|
| Eurozóna (neexistujúce meny) |
belgický frank · cyperská libra · holandský gulden · fínska marka · francúzsky frank · grécka drachma · írska libra · luxemburský frank · maltská líra · nemecká marka · portugalské escudo · rakúsky šiling · sanmarínska líra · slovinský toliar · španielska peseta · talianska líra · vatikánska líra |  |
| ERM II | dánska koruna · estónska koruna · lotyšský lats · litovský litas · slovenská koruna | |
| Iné štáty EÚ | britská libra · bulharský lev · česká koruna · gibraltárska libra · maďarský forint · poľský zlotý · rumunský lei · švédska koruna | |
