Slovenský znak

Z Wikipédie

Štátny znak Slovenskej republiky má podobu erbu.

Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.

Obsah

1 Výklad
2 Dejiny
3 Znak Uhorska a Maďarska
4 Pozri aj

[upraviť] Výklad

Erb Bela III. (okolo 1190).

Stredoveké vyobrazenie na Bratislavskom hrade. Dvojkríž je na spodku ukončený šípovitým tvarom.

Strieborný dvojkríž údajne symbolizuje tradíciu Cyrila a Metoda, je to však ešte starší kresťanský symbol pre vzkriesenie Ježiša, ktorý sa používal od 9. storočia v Byzantskej ríši ako symbol náboženský a politický (patriarchálny kríž).

Trojvršie údajne znázorňuje tri pohoria - Matra, Tatra a Fatra - ktoré vytýčujú oblasť ktorá je obývaná Slovákmi. Súčasťou znaku sa stalo až neskôr, pôvodným erbom uhorského kráľa Bela III. (1172-1196) bol strieborný dvojkríž na červenom poli, bez iných znakov. Neskôr býva dvojkríž na erboch vztýčený na pažiti alebo hline (1291), alebo má v spodnej časti tri či štyri korene. V erboch neskorších kráľov sa už objavuje v podobe trojitej skaly, napríklad na pečati Ladislava V. (1305) (v Čechách ako kráľ Václav III.). Od 14. storočia sa už ustaľuje dnešná podoba trojvršia, pôvodne zlatého alebo strieborného, neskôr zeleného, a od roku 1848 modrého.

Červený štít bol farbou mnohých heraldických znakov koncom 12. a začiatkom 13. storočia. Nie je to teda krvavá obloha značiaca utrpenie Slovákov počas maďarizácie, ako udávajú niektorí autori.

[upraviť] Dejiny

Na erbe a štandarde Štefana I. († 1038) z Obrázkovej kroniky (1360) je dvojkríž umiestnený na trojvrší. Je to však dobový anachronizmus, ktorý Štefanovi pripísal ilustrátor žijúci 300 rokov po ňom.

V Uhorsku sa v stredoveku používal byzantský dvojkríž jednak ako znak naddunajských území Uhorska (pôvodne Nitrianskeho kniežatstva, a jednak - ako najstarší známy uhorský znak - ako symbol kráľovstva. Po roku 1300, čase keď českého kráľa Václava III. uznali za uhorského vládcu prakticky len na Slovensku (čiže Matúš Čák a Omodejovci), pribudli tri vŕšky.

Od 15. storočia bol už čiastočne pociťovaný aj ako znak hornouhorských (slovenských) území a rodov. Mnohým mestám na Slovensku boli udeľované erby s motívom dvojkríža už od vpádu Mongolov v rokoch 1241-1242. Znak s dnešnými farbami vznikol počas revolúcie 1848 nahradením zelenej farby vrchov v uhorskom znaku modrou, slovanskou farbou. Od roku 1992 je súčasťou Slovenskej vlajky. Prvýkrát ho oficiálne použila v auguste 1848 Slovenská národná rada, novo založená vo Viedni.