Súhvezdie Veľryba

Z Wikipédie

Veľryba
Pre väčší obrázok kliknite sem
Latinský názov	Cetus
Skratka	Cet
Genitív	Ceti
Symbolické vyjadrenie	Veľryba alebo Morská príšera
Rektascenzia	1,42 h
Deklinácia	−11,35°
Plocha	1 231 štvorcových stupňov Poradie: 4
Počet hviezd (magnitúda < 3)	3
Najjasnejšia hviezda	Deneb Kaitos (β Cet)† (Zdanl. magnitúda 2,04)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia	Baran Ryby Vodnár Sochár Pec Eridanus Býk
Viditeľné na zemepisnej šírke +70° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca November
Horná kulminácia
Dolná kulminácia

Veľryba (alebo tiež Morská príšera) je súhvezdie ležiace takmer celé na južnej oblohe. Nachádza sa v oblasti zvanej Voda v blízkosti ostatných vodných súhvezdí, akými sú Vodnár, Ryby a Eridanus.

[upraviť] História a mytológia

Toto súhvezdie bolo známe už od Antiky. V Mezopotámii bolo stotožnené s pôvodným ženským kozmickým zákonom (angl. primordial cosmic female principle), morskou príšerou Tiamat. V gréckej mytológii bola morskou príšerou, ktorej mala byť, podľa požiadavky podráždeného Poseidóna, obetovaná princezná Androméda. Boh mora Poseidón zoslal túto obludu na Etiópiu preto, lebo etiópska kráľovná Kasiopeja utazila jeho ženu. Pred zničením mohlo kráľovstvo zachrániť len obetovanie Kasiopejinej dcéry, princeznej Andromédy. Jej otec Cefeus napokon musel súhlasiť s obetovaním svojej dcéry a tak bola Androméda prikovaná ku skale na brehu mora. Našťastie však cez kraj prechádzal hrdina Perzeus a keď sa dozvedel o Andromédinom osude, rozhodol saj u zachrániť. Ukázal oblude hlavu Medúzy a obluda skamenela. Perzeus si nakoniec vzal Andromédu za ženu a na oblohu sa dostali všetky postavy tejto báje: Perzeus, Androméda, Cefeus, Kasiopeja aj Veľryba. Tá posledná ako doklad Perzeovej statočnosti. Niekedy sa toto súhvezdie nespája s morskou príšerou, ale je považované len za obyčajnú veľrybu.

[upraviť] Hviezdy

Hviezda	Meno	Hviezdna veľkosť
α Cet	Menkar	2,54^m
β Cet	Deneb Kaitos	2,04^m
γ Cet	Kaffaljidhmah	3,47^m
ο Cet	Mira	2^m

α má názov Menkar alebo Menkab. Názov znamená „nos“. Je to červený obor v päťuholníkovej hlave Veľryby tvorenej okrem nej ešte aj hviezdami gama, ní, mí a lambda. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia, ako to už občas býva, nie je α ale β. Tá má názov Deneb Katios alebo Difda. γ Ceti, Alkaffaljidhina, je fyzická dvojhviezda, ktorá sa dá rozlíšiť s ďalekohľadom s priemerom objektívu 10 cm. Hviezda ζ Ceti sa nazýva Baten Kaitos, čo znamená „brucho veľryby“.

[upraviť] Pozoruhodné prvky

Najvýznamnejšou hviezdou tohto súhvezdia je Mira (ο Ceti), prvá premenná hviezda, ktorá bola objavená. Počas periódy 331,65 dní sa jej magnitúda mení z hodnoty 2,0 (jedna z najjasnejších na oblohe a ľahko viditeľná voľným okom) na hodnotu 10,1 a späť. Jej objavenie Davidom Fabriciom v roku 1596 ešte viac podrylo predstavu o nemennosti nebies a dodalo podporu Kopernikovej revolúcii.

τ Ceti je hviezda zaujímavá tým, že je to sedemnásta najbližšia hviezda k Zemi. Keďže sa jedná zároveň o osamelú hviezdu podobného spektrálneho typu ako Slnko, (G8 V, Slnko má G2 V), bola vybraná pre projekt OZMA, ktorého ideou je nadviazať kontakt v rádiovej oblasti s možnými mimozemskými civilizáciami. Ďalšia zaujíímavá hviezda, LP 768-500 je najmenšia známa hviezda. Jej priemer je 10-krát menší, než priemer Zeme.

Medzi dvojhviezdy, ktoré sa dajú rozlíšiť aj amatérskym ďalekohľadom, patria 37 Ceti, 66 Ceti a ní Ceti.

Ekliptika (dráha Slnka po oblohe) prechádza veľmi blízko tohto súhvezdia, preto sa môžu niektoré planéty v tomto súhvezdí nachádzať, avšak len po krátku dobu. V roku 1827 bol v tomto súhvezdí objavený asteroid 4 Vesta.

[upraviť] Pozoruhodné objekty na oblohe

Súhvezdie Veľryba leží ďaleko od galaktickej roviny. Vďaka tomu je možné pozorovať veľa vzdialených galaxií, nezatemnených prachom z Mliečnej dráhy. Najjasnejšou z nich je M77. Táto špirálovitá galaxia deviatej magnitúdy sa nachádza blízko δ Ceti. Ďalšími ešte ako-tak pozorovateľnými objektami amatérskym ďalekohľadom sú galaxia NGC 247 a nad ňou ležiaca planetárna hmlovina NGC 246.

Do tohto súhvezdia zasahuje aj jedna zo štyroch najdlhších známych superkôp galaxií. Ide o kopu Pisces-Cetus rozprestierajúcu sa okrem Veľryby aj na ploche Rýb. Definitívne hranice tejto supekopy a ďalších superkôp nepoznáme.

[upraviť] Poloha

Veľryba je veľmi veľké súhvezdie, ale nijako zvlášť bohaté na jasné hviezdy. Hlava Veľryby je však pomerne výrazný útvar. Z východnej strany susedí s Býkom a päťhuloník tvorený hviezdami Menkar, Alkaffaljidhina ní, mí a lambda. Difda leží južne od štvorca Pegasa a dve hviezdy zo štvorca, Sirrah a Algenib, ukazujú viac-menej smer k nej. Difda sa často mýli s hviezdou Fomalhaut, je však o magnitúdu slabšia a leží viac na severovýchod.

88 súhvezdí modernej astronómie uprav