Súhvezdie Lev

Z Wikipédie

Lev
Pre väčší obrázok kliknite sem
Latinský názov	Leo
Skratka	Leo
Genitív	Leonis
Symbolické vyjadrenie	lev
Rektascenzia	11 h
Deklinácia	15°
Plocha	947 štvorcových stupňov Poradie: 12
Počet hviezd (magnitúda < 3)	3
Najjasnejšia hviezda	Regulus (α Leo) (Zdanl. magnitúda 1,4)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia	Veľký voz Malý lev Rak Hydra Sextant Pohár Panna Vlasy Bereniky
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −65° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl
Horná kulminácia
Dolná kulminácia

Toto je článok o súhvezdí. O znamení pozri Lev (znamenie).

Lev (♌, Leo) je jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Leží medzi súhvezdiami Rak na západe a Panna na východe.

Lev je zvieratníkové súhvezdie. Slnko ním prechádza od 10.8. do 15. 9. Je to veľké súhvezdie a prechádza ním časť ekliptiky. Z toho vyplýva, že v ňom príležitostne môžeme nájsť planéty a Mesiac. Pred 4000 až 5000 rokmi bol v Levovi bod letného slnovratu. Odvtedy sa dôsledkom precesie posunul cez Raka do Blížencov.

[upraviť] Legenda

Na začiatku tejto legendy stála vyhlásená delfská veštica Pýtia, ktorá poradila kedysi hrdinovi Heraklovi (Herkulovi), aby vstúpil do služieb mykénskeho kráľa. Herakles poslúchol a odišiel do Mykén. Kráľ mu dal niekoľko ťažkých úloh. Prvá z nich bola zabiť leva, ktorý žil v blízkych horách. Lev bol neobyčajne veľký, mal nepriestrelnú kožu a zužoval celý kraj. Herakles ho našiel v jednej jaskyni (ktorú dodnes ukazujú turistom) a omráčil mohutným kyjom. Potom ho zaškrtil a odniesol kráľovi do Mykén. Herakles bol po smrti prijatý medzi bohov na Olymp a dostal sa aj na oblohu (súhvezdie Herkula). S ním sa tam na pamiatku jeho hrdinských činov objavili aj jeho obete: Lev, Hydra a Rak.

[upraviť] Hviezdy

Hviezda	Meno	Hviezdna veľkosť
α Leo	Regulus	1,4^m
β Leo	Denebola	2,14^m
γ Leo	Algieba	2,01^m
δ Leo	Zosma	2,56^m
ε Leo	Algenubi	2,97^m

Najjasnejšia hviezda alfa sa nazýva Regulus, čiže Princ alebo Malý kráľ. V minulosti bol Regulus jeden zo štyroch „strážcov oblohy“, čiže kráľovských hviezd. Boli to hviezdy, ktoré na úsvite dejín označovali dôležité body na nebi: Letný slnovrat (Regulus), jarný bod (Aldebaran), zimný slnovrat (Fomalhaut) a jesenný bod (Antares). Kráľovské hviezdy rozdeľovali dráhu Slnka – ekliptiku a tým aj rok na štyri časti – ročné obdobia. Regulus je modrobiela viacnásobná hviezda, ktorej hlavná zložka má spektrálny typ B7 V a je 130-krát (podľa niektorých zdrojov 164-krát) svietivejšia než Slnko. Má dvoch slabých sprievodcov. Je okrem iného aj jednou z troch hviezd tvoriaci asterizmus Jarný trojuholník.

Beta Leonis sa nazýva Denebola. Pôvodné znenie bolo Dhanab al Asad, čiže chvost leva. Niekedy sa Denebola považuje za vrchol Jarného trojuholníka namiesto Regula. V obrazci Leva je skutočne na jeho chvoste. Hviezda gama Leonis má meno Algieba (z arabštiny Al Gieba – levia hriva, podľa iného zdroja čelo leva. Čelo leva však nevystihuje jej pravú polohu, pretože sa nachádza v jeho hrive). Je to jedna z najkrajších dvojhviezd aj pre malé ďalekohľady. Zéta Leonis, Adhafera, má tiež dvoch slabých sprievodcov. Aj 54 Leonis, Iota Leonis a Tau Leonis sú pomerne jasné a ľahko pozorovateľné dvojhviezdy.

[upraviť] Objekty

V súhvezdí Lev sa nachádza tiež niekoľko slabých galaxií, ktoré sú však všetky menej jasné ako 9 mag. Najjasnejšia z nich je špirálová galaxia M66. V ďalekohľade môžeme vidieť v zornom poli aj ďalšie dve galaxie: M65 a NGC 3628. Táto, medzi pozorovateľmi populárna skupina, je známa ako Leo Triplet.

V Levovi sa nachádza aj radiant jedného z najznámejších meteorických rojov – Leoníd. Maximum má okolo 17. – 18. novembra.

Ďalšie objekty Messierovho katalógu:

[upraviť] Poloha

Lev je veľmi veľké a nápadné súhvezdie. Na oblohe patrí, podobne ako napr. Veľký voz, alebo Orión k základným orientačným bodom, podľa ktorých sa hľadajú súhvezdia menej výrazné. Jeho hviezdy sú jasné a skutočne tvarom pripomína ležiaceho Leva. Hviezdy alfa, éta, gama, zéta, mí a epsilon tvoria tvar akéhosi kosáka, či prevráteného otáznika. Súhvezdie nájdeme priamo pod Veľkou medvedicou. Je to jarné súhvezdie a na oblohu vystupuje vysoko. Dá sa však na rannej oblohe pozorovať už od októbra a na večernej až do júna.

Astronómia | Súhvezdia Zvieratníka | Astrológia uprav