Ravenna

Z Wikipédie

O rovnomennej provincii pozri Ravenna (provincia).

Ravenna je mesto v regóne Emilia-Romagna v Taliansku. Mesto sa nachádza vo vnútrozemí, ale je spojené s Jadranským morom prostredníctvom kanála. Ravenna bola významným historickým centrom, jeden čas bola hlavným mestom Rímskej ríše a neskôr kráľovstva Ostrogótov. V súčasnosti je hlavným mestom provincie Ravenna.

[upraviť] Dejiny

Pôvod mesta sa stráca v legendách, ale je isté, že pôvodne územie mesta osídlili Umbrovia a neskôr ho ovládli Etruskovia. V 2. storočí pred Kr. prenikali do východnej oblasti severnej Itálie Rimania a kolonizovali aj Ravennu.

Prvý rímsky cisár Augustus si zvolil Ravennu za základňu pre loďstvo, operujúce vo východnom Stredomorí. Dal tu vybudovať prístav (classis) a tábor pre vojsko. V nasledujúcich štyroch storočiach žila Ravenna pomerne pokojným životom. Jej postavenie sa zmenilo v roku 402 po Kr., kedy si ju cisár Honorius zvolil za svoje sídelné mesto. Viedlo ho k tomu predovšetkým strategické postavenie mesta a jeho prístav, ktorý mu umožňoval kedykoľvek ujsť pred nebezpečenstvom na more a do Konštantínopola. Vtedy sa po celej Východorímskej i Západorímskej ríši pohybovali rôzne germánske kmene, ktoré si hľadali jednak vhodné sídla pre usadenia sa, jednak podplácané z jednej i druhej strany plienili rímske územie.

Vrchol a rozkvet prežívala Ravenna za vlády cisára Valentiniana III., namiesto ktorého vládla ako regentka jeho matka Galla Placidia. Tá pozývala do Ravenny byzantských umelcov, ktorí postavili v meste mnohé cirkevné stavby, vyzdobené nádhernými byzantskými mozaikami s výjavmi zo Starého a Nového zákona.

Keď v roku 476 zanikla Západorímska ríša, Ravenny sa zmocnil jej premožiteľ Odoaker, ktorý prijal titul kráľa Itálie, hoci bol formálne podriadený voči východorímskemu (byzantskému) cisárovi. Taktiež titul kráľ užíval iba pre germánsku menšinu, zatiaľ čo voči väčšinovému rímskemu obyvateľstvu vystupoval s titulom patritius. V roku 481 sa však do Itálie z Pannónie prepravili Ostrogóti, na čele s kráľom Teodorichom Veľkým, ktorý po obliehaní Ravenny Odoakera zabil a sám sa zmocnil mesta. Nie je vylúčené, že Teodoricha do Itálie zavolal východný cisár, aby sa zbavil Odoakera. Za Teodorichovej vlády mesto opäť prežívalo rozkvet, boli postavené nové významné budovy. Pretože bol ariánom, dal postaviť nové kostoly pre stúpencov arianizmu: baptistéium ariánov, kostol S. Apollinare Nuovo. Zachovali sa zvyšky jeho paláca a za hradbami mesta si dal napokon postaviť osemuholníkové mauzóleum, ktoré kryje 20-tonová kamenná platňa.

Roku 540 už celú Itáliu ovládli Gréci, keď úspešne dokončil boje generál Belisarios v službách byzantského cisára Justiniána I., čím skončila gótska nadvláda nad Ravennou. Ostrogótska ríša definitívne padla. Justinián zriadil pre novodobyté územia exarchát a hlavným mestom tohto exarchátu bola práve Ravenna. Sídlil tu grécky exarcha. Mesto opäť prežívalo rozkvet vďaka úzkym hospodárskym a kultúrnym kontaktom s Konštantínopolom. Hovoríme o gréckej nadvláde nad Itáliou. Postupne však byzantský (grécky) vplyv slabol pod náporom germánskych Longobardov a Gréci strácali územia exarchátu. Nakoniec sa ich moc obmedzila iba na úzky pás medzi Rímom a Ravennou. V roku 751 sa Ravenny zmocnili Longobardi. V období ich nadvlády slabol význam Ravenny, pretože prístav bol zanesený bahnom a nánosmi piesku, v okolí mesta sa rozšírili močiare a ubúdala úrodná pôda.

V stredoveku sa tu striedala nadvláda okolitých feudálov, v určitých obdobiach si Ravenna vybojovala samostatnosť. V roku 1431 sa dostala pod nadvládu Benátskej republiky, v roku 1500 sa Ravenna a celá Romagna dostala pod nadvládu pápežského štátu. Po zjednotení a vzniku Talianskeho kráľovstva bolo územie Ravenny začlenené do nového štátu, ale mesto nezískalo významné postavenie. V súčasnosti je Ravenna predovšetkým významným turistickým centrom, navštevovaným pre jeho ranokresťanské stavby s bohatou mozaikovou výzdobou.

[upraviť] Významné stavby

• Baptistérium ortodoxných - koniec 4., začiatok 5. storočia

• kostol sv. Jána Evanjelistu - prvá polovica 5. storočia

• Katedrála - začiatok 5. storočia, prebudovaná v 18. storočí

• Mauzóleum Gally Placidie - 2. štvrtina 5. storočia

• Baptistérium ariánov - koniec 5. storočia

• S. Apollinare Nuovo - koniec 5. alebo začiatok 6. storočia

• Theodorichovo mauzóleum - zač. 6. storočia

• Arcibiskupská kaplnka - 6. storočie

• S. Vitale - 1. polovica 6. storočia

• S. Apollinare in classe - 6. storočie

• Theodorichov palác - 6. storočie

• kostol sv. Františka - začiatky v 5. storočí, prebudovaný v 10. - 11. storočí

• S. Maria in porto - 16. storočie

• Danteho hrobka - 18. storočie
• Kostol Santa Croce, postavila ju Aelia Galla Placidia.

[upraviť] Mozaikové umenie

Vďaka tomu, že Ravenna ležala v stredoveku a zaiatkom novoveku mimo hlavné politické centrá Apeninského polsotrova, uchovali sa v nej vzácne architektonické pamiatky, ale predovšetkým vzácna mozaiková výzdoba, ktorá v Európe nemá takmer obdobu.

Keď sa Ravenna stala sídlom západorímskeho cisára Honoria a neskôr Valentiniana III., do Ravenny prichádzali umelci z Konštantínopola, ktorí sa podieľali na výzdobe chrámov a ďalších cirkevných stavieb.

Byzantské mozaiky využívali umelo vytvorené sklené dosky, pokryté zlatou alebo striebornou fóliou. Tie sa lámali na malé štvorčeky a z nich vytvárali rozsiahle mozaiky. Ako motívy sa obyčajne volili výjavy zo Starého a Nového zákona, pričom najmä Ježiša Krista zobrazovali ako Svetovládcu (Pantokrator) a nie ako trpiaceho na kríži.