Prvá česko-slovenská republika
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: Pravda víťazí | |||||
| Hymna: Kde domov můj + Nad Tatrou sa blýska | |||||
 |
|||||
| Úradný jazyk | čeština a slovenčina1 | ||||
| Hlavné mesto | Praha | ||||
| Najväčšie mesto | Praha | ||||
| Susedné krajiny | Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Rakúsko | ||||
| Rozloha | 140 394 km2 | ||||
| Existencia | 28. október 1918 - 6. október 1938 | ||||
| Počet obyvateľov | 14 726 158 (1930) | ||||
| Mena | Koruna československá (Kč, K) | ||||
| TLD Doména | - | ||||
| Medzinárodný kód | TCH | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | - | ||||
| Telefónny kód | +420 | ||||
|
1 Oficiálny názov znel "český jazyk, na Slovensku v slovenskom znení |
|||||
Prvá česko-slovenská republika alebo predmníchovské Česko-Slovensko je označenie úseku dejín Česko-Slovenska od jeho vzniku v roku 1918 do Mníchovskej dohody (30. september 1938), nasledujúce obdobie od 1. októbra 1938 do rozpadu Česko-Slovenska v marci 1939 sa označuje ako druhá republika.
Obsah |
Geografia
Prvá Česko-slovenská republika bola vnútrozemským štátom v strede Európy. Jej územie sa rozkladalo približne na území dnešnej Českej republiky, Slovenskej republiky a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Česko-Slovensko tvorili prirodzené historické hranice (v čase vzniku rakúskych) korunných krajín Čiech, Moravy a českého Sliezska, Slovensko a Podkarpatská Rus boli vymedzené prirodzenou hranicou medzi hornouhorskými stolicami a historickým územím Haliča (Poľskom) zo severu na úpätí Karpát, z juhu čiastočne riekami Dunaj, Ipeľ (po Veľkú nad Ipľom) a z menšej časti i Tisa (najmä Podkarpatská Rus). Južné územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi bolo určené Trianonskou mierovou zmluvou z roku 1919 (do platnosti vstúpila v r. 1920), no keďže hranica nešlo o historickú hranicu ako v prípade českých krajín, rokovania boli komplikovanejšie a na obranu novokonštituovaných hraníc musela byť viackrát použitá armáda.[1][2]
Štát mal teda pretiahnutý, podlhovastný tvar, od východu na západ mal približne 950 km, čiže priemerná šírka územia bola len okolo 150 km.
Vznik Československa
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií.... |
Nezávislosť Česko-Slovenska bola vyhlásená 28. októbra 1918 Československým národným výborom v Prahe. 30. októbra sa k spoločnému štátu prihlásili aj signatári Martinskej deklarácie na Slovensku. V novovzniknutom štáte bolo niekoľko etnických skupín s rôznymi historickými, politickými a ekonomickými tradíciami.
Počiatočným problémom bolo zostavenie česko-slovenského parlamentu. Vzhľadom na to, že okamžité konanie volieb bolo nereálne, bol parlament - Revolučné národné zhromaždenie - zložený na základe volieb z roku 1911 do rakúsko-uhorského parlamentu. Slovensko bylo zastúpené 44 poslancami. Menšiny nemali žiadne zastúpenie. Na základe povojnovej deklarácie prezidenta USA Woodrowa Wilsona o práve človeka na sebaurčenie, sa väčšina sudetských Němcov hlásila k Nemecku alebo Rakúsku. Maďari na juhovýchode Slovenska zase k Maďarsku. Prezidentom bol zvolený Tomáš Garrigue Masaryk, predsedom vlády Karel Kramář a bola prijatá provizórna ústava.
Mierová konferencia v Paríži z januára 1919 uzavrela väčšinu územných sporov. Česko-slovenskú delegáciu viedli Karel Kramář a minister zahraničia Edvard Beneš. Konferencia schválila vyhlásenie Československej republiky, rozprestierajúcej sa na území historických krajín Koruny českej (Čiech, Moravy a Sliezska) a časti Horného Uhorska (Slovensko a Podkarpatská Rus). Lužice, ktoré Beneš rovnako nárokoval na základe príslušnosti k Českému kráľovstvu do tridsaťročnej vojny zostali nemecké. Dohoda potvrdzujúca výsledky konferencie bola podpísaná 10. októbra 1919.
Problémom boli samotné hranice štátu. S Nemeckom a Rakúskom sa väčšia časť priebehu hraníc vyriešila na základe historického vývoja. S Maďarskom však žiadne historické hranice neexistovali, keďže územie Slovenska bolo súčasťou Uhorska od 11. storočia. Hranice preto určila spomínaná konferencia v Paríži na základe Benešových siedmych memoránd. I napriek potvrdeniu zmluvy z Trianonu musela na území zasiahnuť Československá a Rumunská armáda. Vznikol i spor o územie Tešínska. Z pohľadu historického práva náležalo celé Tešínsko ku krajinám Koruny českej, nárok si naň z etnických dôvodov ale činilo i novovzniknuté Poľsko. Po krátkom československo-poľskom vojenskom strete (sedemdňová vojna) bolo Tešínsko rozhodnutím medzinárodnej arbitráže v Spa rozdelené medzi oba štáty. Posledný spor sa týkal priemyslovo zaostalej Podkarpatskej Rusi, na ktorú si robili okrem Česko-Slovenska nárok tiež Sovietska Ukrajina a Maďarsko. Na základe dohôd však pripadla Česko-Slovensku a situáciu opäť musela riešiť česko-slovenská armáda.
Ďalšími problémami štátu boli výrazné hospodárske a sociálne rozdiely medzi historickými územiami Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenskom resp. Podkarpatskou Rusou. Na Slovensko odchádzali českí lékari, učitelia a úradníci. V roku 1919 bola založená Bratislavská univerzita, 1920 Slovenské Národné divadlo. Napriek výrazne lepším podmienkam Slovákov v Česko-Slovensku oproti Maďarsku, časť slovenskej reprezentácie žiadala od centrálnej vlády v Prahe autonómiu. Autonomistické snahy Praha odmietala (tak voči Slovensku, ako i Podkarpatskej Rusi) a až do oslabenia Česko-Slovenska po Mníchovskej dohode k autonómii, napriek dohodám z čias 1. svetovej vojny, nedošlo. Táto otázka bola podstatou vnútorných sporov medzi Čechmi a Slovákmi v medzivojnovom období.
Národnostné zloženie
Národnostné zloženie podľa sčítania roku 1930:
- "Českoslováci" (Slováci a Česi) (65.5%)
- Nemci(23.4%)
- Maďari(5.6%)
- "Rusi" (Ukrajinci a Rusíni) (3.4%)
- Židia (1.3%)
- Poliaci (0.6%)
Dobové oficiálne názvy
- Československá republika (ČSR; spočiatku: Republika česko(-)slovenská RČS)/Československo (1918-1938, do r. 1920 aj Česko-Slovensko)
- Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko (1938-1939)
Vnútorné členenie
- 1918-1922: ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi
- 1922-1928: v dnešnom Česku ako hore, na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi vytvorené tzv. veľžupy, napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi
- 1928-1938: územie administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (krajinské zriadenie):
- Zem česká
- Zem moravskosliezska
- Krajina slovenská
- Podkarpatská Rus
Dejiny
Pozri aj: Dejiny Česko-Slovenska
Česko-Slovensko bol štát v strednej Európe, nástupnícka krajina Rakúsko-uhorskej monarchie.
Krajina vznikla po dlhoročnom úsilí Čechov a Slovákov o osamostatnenie od Rakúsko-uhorskej monarchie. Vojnové udalosti v rokoch 1914-1918 urýchlili vznik česko-slovenského zahraničného odboja (T.G.Masaryk, E.Beneš, M.R. Štefánik). Z vojnových zajatcov a dezertérov sa vytvárali vojenské jednotky, tzv. česko-slovenské légie (v Rusku, Taliansku a Francúzsku), ktoré podporili emancipačné úsilie.
-
- 30. máj: Pittsburská dohoda
- 18. október: Washingtonská deklarácia proklamovala nový štát
- 28. október: Československá národná rada vyhlásili vznik Československej republiky
- 30. október: Martinská deklarácia proklamovala pridanie sa aj Slovákov k štátu
- 14. november: Bola ustanovená prvá česko-slovenská vláda tzv. Všenárodní koalice. Za prezidenta bol zvolený Tomáš Garrigue Masaryk
- 1920:
- 1929-1933: Hospodárska kríza
- 1933: V susednom Nemecku sa dostáva k moci Adolf Hitler, ktorý plánuje expanziu na východ
- 1935: T.G. Masaryk odstupuje pre zdravotné problémy, prezidentom sa stáva E. Beneš
- 1938:
-
- 30. september: Mníchovskou dohodou stráca Česko-Slovensko územie Sudet a Devína a Petržalky.
- 5. október: abdikoval prezident E. Beneš
- október: Slovensko a Podkarpatsko využívajú oslabenie ČSR a vyhlasujú autonómiu:
-
- 7.10. vymenovaná autonómna vláda Slovenska
- 11.10. pre Podkarpatsko
Vlády
Uvedené sú jednotlivé vlády:
14. november 1918: Bola ustanovená prvá česko-slovenská vláda tzv. Všenárodní koalice so zastúpením štyroch českých strán a jedným ministerstvom bez portfeje pre katolícke strany: K. Kramář (Predseda vlády), A. Švehla (vnútro), E. Beneš (zahraničie), V. Klofáč (obrana), A. Rašín (financie), G. Habrman (školstvo), F. Soukup (spravodlivosť), A. Stránský (obchod), I. Zahradník (železnice), F. Staněk (verejné práce), K. Prášek (poľnohospodárstvo), L. Winter (sociálna starostlivosť), V. Šrobár (pre správu Slovenska a zdravotníctvo), J. Stříbrný (pošta), B. Vrbenský (výživa ľudu), M. R. Štefánik(vojenstvo), M. Hruban (bez portfeje).
8. júl 1919: Vymenovaná vláda ČSR tvorená koalíciou soc.demokratov, socialistov a agrárnikov v zložení: V. Tusar (predseda vlády), A. Švehla (vnútro), E. Beneš (zahraničie), V. Klofáč (obrana), C. Horáček (financie) od 9.10.1919 K. Sonntag, G. Habrman (školstvo), F. Veselý (spravodlivosť), F. Heidler (obchod), J.Stříbrný (železnice) od 17.9.1919 E. Franke, A. Hampl (verejné práce), K. Prášek (poľnohospodárstvo), L. Winter (sociálna starostlivosť), V. Šrobár (zdravotníctvo), F.Staněk (pošta), M. Hodža (zjednotenie zákonov a organizácia správy) od 6.12.1919; V. Šrobár (správa Slovenska), F. Houdek (výživa) od 30.3.1920 K. Sonntag
25. mája 1920: Vymenovaná vláda ČSR (červeno-zelená koalícia): V. Tusar (predseda vlády); A. Švehla (vnútro); E. Beneš (zahraničie); V. Tusar (obrana); K. Engliš (financie); G. Habrman (školstvo); A. Meissner (spravodlivosť); K. Sonntág (priemysel); K. Prášek (poľnohospodárstvo); J. Stříbrný (železnica); B. Vrbenský (verejné práce); L. Winter (sociálna starostlivosť); V. Šrobár (zdravotníctvo); F. Staněk (pošty); V. Šrobár (zjednotenie zákonov a organizácia správy); I. Dérer (pre správu Slovenska); V. Johanis (zásobovanie); R. Hotowetz (zahraničný obchod)
15. september 1920: V dôsledku krízy v sociálnej demokracii Tusarova vláda odstúpila. Bola vymenovaná nová vláda ČSR (úradnícka): J. Černý (predseda vlády); J. Černý (vnútro); E. Beneš (zahraničie); O. Husák (obrana); K. Engliš (financie); J. Šusta (školstvo); A. Popelka (spravodlivosť); R. Hotowetz (priemysel); V. Brdlík (poľnohospodárstvo); V. Burger (železnica); F. od 21.9.1920 Kovařík (verejné práce); J. Gruber (sociálna starostlivosť); L. Procházka (zdravotníctvo); M. Fatka (pôšt); V. Fajnor (zjednotenie zákonov); M. Mičura (pre správu Slovenska); L. Průša (zásobovanie); R. Hotowetz (zahraničný obchod)
26. september 1921: Vymenovaná vláda ČSR: E. Beneš (predseda vlády); J. Černý (vnútro); E. Beneš (zahraničie); F. Udržal (obrana); A. Novák (financie); V. Šrobár (školstvo); J. Dolanský (spravodlivosť); L. Novák (priemysel); F. Staněk (poľnohospodárstvo); J. Šrámek (železnica); A. Tučný (verejné práce); G. Habrman (sociálna starostlivosť); B. Vrbenský (zdravotníctvo); A. Srba (pôšt); I. Dérer (zjednotenie zákonov); M. Mičura (pre správu Slovenska); A. Srba (zásobovanie); L. Novák (zahraničný obchod);
7. októbra 1922: Vymenovaná vláda ČSR tzv. celonárodnej koalície: A. Švehla (predseda vlády); J. Malypetr (vnútro); E. Beneš (zahraničie); F. Udržal (obrana); A. Rašín (financie); R. Bechyně (školstvo); J. Dolanský (spravodlivosť); L. Novák (priemysel); M. Hodža (poľnohospodárstvo); J. Stříbrný (železnica); A. Srba (verejné práce); G. Habrman (sociálna starostlivosť); J. Šrámek (zdravotníctvo); A. Tučný (pôšt); I. Markovič (zjednotenie zákonov); J. Kállay (pre správu Slovenska); E. Franke (zásobovanie);
9. december 1925: Vymenovaná vláda ČSR (tzv. celonárodnej koalície): A. Švehla (predseda vlády); F. Nosek (vnútro); E. Beneš (zahraničie); J. Stříbrný (obrana); K. Engliš (financie); O. Srdínko (školstvo); K. Viškovský (spravodlivosť); J. Dvořáček (priemysel); M. Hodža (poľnohospodárstvo); R. Bechyně (železnica); R. Mlčoch (verejné práce); L. Winter (sociálna starostlivosť); A. Tučný (zdravotníctvo); J. Šrámek (pôšt); L. Winter (zjednotenie zákonov); J. Kállay (pre správu Slovenska); J. Dolanský (zásobovanie)
18. marec 1926: Vymenovaná vláda ČSR (úradnícka): J. Černý (predseda vlády); J. Černý (vnútro); E. Beneš (zahraničie); g. Syrový (obrana); K. Engliš (financie); J. Krčmář (školstvo); J. Haussmann (spravodlivosť); F. Peroutka (priemysel); J. Slávik (poľnohospodárstvo); J. Říha (železnica); V. Roubík (verejné práce); J. Schieszl (sociálna starostlivosť); J. Schieszl (zdravotníctvo); M. Fatka (pôšt); J. Slávik (zjednotenie zákonov); J. Kállay (pre správu Slovenska); J. Haussmann (zásobovanie);
12. okróber 1926: Vymenovaná vláda ČSR tzv. panskej koalície: A. Švehla (predseda vlády); J. Černý (vnútro); E. Beneš (zahraničie); F. Udržal (obrana); K. Engliš (financie); M. Hodža (školstvo); R. Mayr-Harting (spravodlivosť); F. Peroutka (priemysel); O. Srdínko (poľnohospodárstvo); J. Najman V. (železnica); F. Spina (verejné práce); J. Šrámek (sociálna starostlivosť); J. Šrámek (zdravotníctvo); F. Nosek (pôšt); M. Hodža (zjednotenie zákonov); J. Kállay (s plnou mocou pro slovensko); J. Černý (zásobovanie)
1. február 1929: Ministerský predseda A. Švehla odstúpil kvôli ťažkej chorobe, bola vymenovaná nová vláda tzv. občianskej koalície: F. Udržal (predseda vlády); J. Černý (vnútro); E. Beneš (zahraničie); F. Udržal (obrana); B. Vlasák (financie); M. Hodža (školstvo); R. Mayr-Harting (spravodlivosť); L. Novák (priemysel); O. Srdínko (poľnohospodárstvo); J. Najman V. (železnica); F. Spina (verejné práce); J. Šrámek (sociálna starostlivosť); J. Tiso (zdravotníctvo); F. Nosek (pôšt); M. Gažík (zjednotenie zákonov); J. Černý (zásobovanie);
7. december 1929: Vymenovaná vláda ČSR (tzv. široká koalícia, s účasťou nemeckých ministrov) : F. Udržal (predseda vlády); J. Slávik (vnútro); E. Beneš (zahraničie); K. Viškovský (obrana); K. Engliš (financie); I. Dérer (školstvo); A. Meissner (spravodlivosť); J. Matoušek (priemysel); B. Bradáč (poľnohospodárstvo); R. Mlčoch (železnica); J. Dostálek (verejné práce); L. Czech (sociálna starostlivosť); F. Spina (zdravotníctvo); J. Šrámek (zjednotenie zákonov); R. Bechyně (zásobovanie)
29. septembra 1932: Bola vymenovaná vláda tzv. širokej koalície: J. Malypetr (predseda vlády); J. Černý (vnútro); E. Beneš (zahraničie); B. Bradáč (obrana); K. Trapl (financie); I. Dérer (školstvo); A. Meissner (spravodlivosť); J. Matoušek (priemysel); M. Hodža (poľnohospodárstvo); R. Bechyně (železnice); J. Dostálek (verejné práce); L. Czech (sociálna starostlivosť); F. Spina (zdravotníctvo); E. Franke (pôšt); J. Šrámek (zjednotenie zákonov); J. Malypetr (zásobovanie)
14. februára 1934: Bola vymenovaná nová vláda ČSR: J. Malypetr (predseda vlády); J. Černý (vnútro); E. Beneš (zahraničie); B. Bradáč (obrana); K. Trapl (financie); J. Krčmář (školstvo); I. Dérer (spravodlivosť); J. Dostálek (priemysel); M. Hodža (poľnohospodárstvo); R. Bechyně (železnice); L. Czech (verejné práce); A. Meissner (sociálna starostlivosť); F. Spina (zdravotníctvo); E. Franke (pôšt); J. Šrámek (zjednotenie zákonov);
4. júna 1935: Bola vymenovaná vláda ČSR tzv. širokej koalície: J. Malypetr (predseda vlády); J. Černý (vnútro); E. Beneš (zahraničie); F. Machník (obrana); K. Trapl (financie); J. Krčmář (školstvo); I. Dérer (spravodlivosť); J. Najman V. (priemysel); M. Hodža (poľnohospodárstvo); R. Bechyně (železnice); J. Dostálek (verejné práce); J. Nečas (sociálna starostlivosť); L. Czech (zdravotníctvo); E. Franke (pôšt); J. Šrámek (zjednotenie zákonov); F. Spina (bez portfeja);
5. novembra 1935: Bola vymenovaná vláda ČSR: M. Hodža (predseda vlády); J. Černý (vnútro); E. Beneš (zahraničie); F. Machník (obrana); K. Trapl (financie); J. Krčmář (školstvo); I. Dérer (spravodlivosť); J. Najman V. (priemysel); M. Hodža (poľnohospodárstvo); R. Bechyně (železnice); J. Dostálek (verejné práce); J. Nečas (sociálna starostlivosť); L. Czech (zdravotníctvo); E. Franke (pôšt); J. Šrámek (zjednotenie zákonov); F. Spina (bez portfeja);
21. júla 1937: Bola vymenovaná nová vláda ČSR (tzv. širokej koalície): M. Hodža (predseda vlády); J. Černý (vnútro); K. Krofta (zahraničie); F. Machník (obrana); E. Franke (financie); E. Franke (školstvo); I. Dérer (spravodlivosť); J. Najman V. (priemysel); J. Zadina (poľnohospodárstvo); R. Bechyně (železnice); J. Dostálek (verejné práce); A. Tučný (pôšt); J. Nečas (sociálna starostlivosť); L. Czech (zdravotníctvo); J. Šrámek (zjednotenie zákonov); H. Vavrečka (propagandy); F. Spina (bez portfeja);
22. septembra 1938:Bola vymenovaná úradnícka vládu na čele s gen. J. Syrovým v zložení: gen. J. Syrový (predseda vlády); J. Černý (vnútro); K. Krofta (zahraničie); gen. J. Syrový (obrana); J. Kalfus (financie); E. Šubert (školstvo); V. Fajnor (spravodlivosť); J. Janáček (priemysel); E. Reich (poľnohospodárstvo); J. Kamenický (železnice); F. Nosál (verejné práce); K. Dunovský (pôšt); B. Horák (sociálna starostlivosť); S. Mentl (zdravotníctvo); J. Fritz (zjednotenie zákonov); H. Vavrečka (bez portfeja); P. Zenkl (bez portfeja). 24. septembra prezident E. Beneš vymenoval za ministrov Slovákov I. Karvaša (Hodžova agrárna strana) a M. Černáka (HSĽS).
4. októbra 1938: Vymenovaná vláda ČSR (úradnícka), v kresle ministra zahraničia K. Kroftu nahradil F. Chvalkovský: J. Syrový (predseda vlády); J. Černý (vnútro); F. Chvalkovský (zahraničie); J. Syrový (obrana); J. Kalfus (financie); S. Bukovský (školstvo); V. Fajnor (spravodlivosť); I. Karvaš (priemysel); L. Feierabend (poľnohospodárstvo); V. Kajdoš (železnice); K. Husárek (verejné práce); V. Kajdoš (pôšt); P. Zenkl (sociálna starostlivosť); P. Zenkl (zdravotníctvo); V. Fajnor (zjednotenie zákonov); H. Vavrečka (bez portfeja);
Pozri aj
- Česko-Slovensko - všeobecne o Česko-Slovensku
|
Česko-Slovensko (vo svojej dobe väčšinou písané: Československo) |
|||||||
|
Rakúsko-Uhorsko (Čechy, Morava, časť Sliezska, severné časti Uhorska (Slovensko a Podkarpatsko) |
|||||||
| ČSR s autonómnym Slovenskom a Zakarpatskou Ukrajinou (1938-1939) |
|||||||
|
|
|---|
Ďalšie články: Politický vývoj Slovenska od roku 1989 | Politický vývoj Česko-Slovenska od roku 1989 |
