Protektorát Čechy a Morava
Z Wikipédie
(Ríšsky) protektorát Čechy a Morava (po nemecky: Reichsprotektorat Böhmen und Mähren) bol okupačný režim nastolený v oklieštených (na základe Mníchovskej dohody) českých krajinách, obsadených 15. marca 1939 nacistickým nemeckým vojskom a fakticky začlenených do nemeckého štátu. Bol formálne vytvorený 16. marca 1939 Výnosom o zriadení Protektorátu Čechy a Morava.
Obsah |
[upraviť] Vznik
Od nástupu Adolfa Hiltera k moci v roku 1933 sa politická situácia Česko-Slovenska postupne zhoršovala. Tlak nacistického Nemecka na Česko-Slovensko sa prvý raz vystupňoval v septembri 1938, keď podpísaním Mníchovskej dohody a jej prijatím česko-slovenskými orgánmi došlo k pripojeniu Sudet s prevažne nemeckým obyvateľstvom k Veľkonemeckej ríši. Česko-Slovensko vtedy prišlo nielen o významnú časť obyvateľstva (3,2 milióna Nemcov, 750-tisíc Čechoslovákov), ale tiež o významné priemyselné podniky a obranný systém stavaný pre prípadný konflikt s rozpínajúcim sa Nemeckom. Česko-Slovensko postúpilo aj ďalšie územia na základe požiadaviek Poľska (Tešínsko) a Maďarska (prakticky celé južné Slovensko, pozri tiež Prvá viedenská arbitráž).
Prezidentom druhej česko-Slovenskej republiky po odstúpení Edvarda Beneša 5. októbra 1938 bol Národným zhromaždením 30. novembra Dr. Emil Hácha, nestraník, dlhoročný predseda Najvyššieho správneho súdu. Pri hlasovaní bol Hácha zvolený pri prvom pokuse viac ako potrebnou väčšinou, prázdne hlasovacie lístky odovzdali len komunisti (ktorí neprijali Mníchovský diktát).
Pomníchovské Česko-Slovensko bolo rozčlenené na 4 územné celky (Zem česká, Zem moravská, Krajina slovenská a Zakarpatská Ukrajina). Na Slovensku celkom ovládla politický život Hlinkova slovenská ľudová strana a napriek tomu, že vo vedení prevažovalo jej umiernenejšie krídlo na čele s Tisom, ktorá uvažovala o postupnom odčlenení od Česko-Slovenska, Hitler donútil slovenskú reprezentáciu v marci 1939 k okamžitému vyhláseniu samostatnosti. Stalo sa tak po návšteve Tisa v Berlíne 13. marca 1939 na zasadnutí slovenského snemu 14. marca 1939.
V noci zo 14. na 15. sa v Berlíne stretol Emil Hácha v sprievode ministra zahraničných vecí Františka Chvalkovského s Hitlerom a Göringom. Hitler zastrašovaním a vyhrážkami nútil Háchu k okamžitému podpisu pripraveného protokolu. Háchovi oznámil, že o 6:00 ráno jednotky Wehrmachtu začnú okupovať české krajiny a Luftwaffe bude bombardovať Prahu. Zrútený a ťažko chorý Hácha nad ránom protokol podpísal a zatelefonoval predsedovi vlády Beranovi, aby ho upovedomil a vydal rozkaz generálovi Janovi Syrovému, aby armáda nekládla odpor a nechala sa odzbrojiť.
V priebehu dňa bolo územie Čiech a Moravy obsadené nacistickým Nemeckom. 16. marca 1939 Adolf Hitler na Pražskom hrade vydal Výnos o zriadení Protektorátu Čechy a Morava na okupovanom českom území. Štatút protektorátu bol vymedzeným bol vypracovaný bez akejkoľvek účasti českej strany.
[upraviť] Opis
Protektorát nemal žiadne podstatné znaky štátnej existencie a fiktívna bola aj tzv. autonómia, ktorú nacisti poskytli českej protektorátnej vláde, ktorej pomoc bezprostredne potrebovali k ovládaniu krajiny. Česká autonómna správa na čele s protektorátnou vládou a štátnym prezidentom (Emilom Háchom) bola od začiatku podriadená nemeckej správe na čele s ríšskym protektorom.
Protektorátny režim bol formou neobmedzenej fašistickej diktatúry nemeckého imperializmu nad českým národom, ktorého konečným cieľom bolo úplne vyhladenie a ponemčenie českých krajín. České obyvateľstvo protektorátu bolo vystavené politickému aj sociálnemu útlaku, prejavovalo spontánny odpor proti nacistickej okupácii a protektorátnemu režimu a postupne rozvinulo rôzne formy organizovaného aktívneho odboja. Na prejav odporu (napríklad atentát na Heydricha 27. 5. 1942) odpovedali okupanti brutálnymi represiami, množstvo Čechov a Moravanov bolo popravených, uväznených a umučených v koncentračných táboroch.
Územie protektorátu bolo rozčlenené na dve zeme, ktorými boli Čechy a Morava (de iure územne oklieštená Zem Moravskosliezska). 1. januára 1940 potom došlo k významnej úprave zemskej hranice medzi Čechami a Moravou. Zeme sa ďalej členili na oberlandráty, ktoré boli zoskupením politických okresov. V rokoch 1939-1945 došlo k niekoľkým podstatným zmenám členenia na oberlandráty.
Protektorát Čechy a Morava zanikol v takzvanom Májovom povstaní českého ľudu 5. mája 1945
[upraviť] Predstavitelia protektorátu
Štátny prezident
- Emil Hácha (s minimom reálnej moci)
Ríšsky protektor
- Konstantin von Neurath (1939–1943) od 1941 na zdravotnej dovolenke, zastupovaný
- Reinhard Heydrich (zastupujúci ríšsky protektor 1941–1942)
- Kurt Daluege (zastupujúci ríšsky protektor 1942–1943)
- Wilhelm Frick (1943–1945)
Vrchní velitelia Waffen-SS
- SS-Brigadeführer Karl von Treuenfeld (1. december 1941–26. august 1942)
- SS-Standartenführer Alfred Karrasch (26. august 1942-17. február 1944)
- SS-Gruppenführer Carl Graf von Pückler-Burghauss (17. február 1944–8. máj 1945)
Náčelníci štábu
- SS-Obersturmbannführer Detlef Harzig (1. august 1944-?)
[upraviť] Externé odkazy
|
Česko-Slovensko (vo svojej dobe väčšinou písané: Československo) |
|||||||
|
Rakúsko-Uhorsko (Čechy, Morava, časť Sliezska, severné časti Uhorska (Slovensko a Podkarpatsko) |
|||||||
| ČSR s autonómnym Slovenskom a Zakarpatskou Ukrajinou (1938-1939) |
|||||||
|
|
|---|
Ďalšie články: Politický vývoj Slovenska od roku 1989 | Politický vývoj Česko-Slovenska od roku 1989 |
