Právna skutočnosť
Z Wikipédie
Právo |
Odvetvia práva |
---|
Verejné právo: Súkromné právo: |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
Upozornenie: Wikipédia nie je právnik ani Zbierka zákonov! |
Právne skutočnosti sú podmienky či predpoklady, ustanovené právnou normou, ktoré determinujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov.
Podľa toho, či sú prejavom vôle ľudí, alebo vznikajú nezávisle na ich vôli, delíme na subjektívne a objektívne právne skutočnosti. Medzi objektívne právne skutočnosti zaraďujeme právne udalosti, čo sú prírodné a spoločenské javy mimo ľudského správania (napr. zničenie knihy pri požiari), a právne domnienky a fikcie (napr. prezumpcia neviny, prezumpcia znalosti práva atď.).
Subjektívne právne skutočnosti môžu byť – konštitutívne rozhodnutie súdu (to je také rozhodnutie, ktoré zakladá nové práva a povinnosti), vytvorenie veci alebo diela (napr. namaľovanie obrazu) alebo právne relevantný úkon. Právne relevantné úkony sa potom delia na právne (napr. podpis zmluvy) a protiprávne úkony. Pri protiprávnych úkonoch rozlišujeme, či išlo o zavinené (tzv. delikty) alebo nezavinené protiprávne konanie.
[upraviť] Systém právnych skutočností
[upraviť] Pozri aj
- Právne relevantný úkon
- Právna domnienka
- Právna fikcia
- Zavinenie
[upraviť] Pôvodný zdroj
- Jozef Prusák: Teória práva, Bratislava, 1999, ISBN 80-7160-113-6
- Ján Lazar: Základy občianskeho hmotného práva, 2004 ISBN 80-8904-789-0