Medzinárodné právo verejné
Z Wikipédie
| Právo
|
| Odvetvia práva |
|---|
|
Verejné právo: Súkromné právo: |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
|
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
| Ďalšie pojmy |
|
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
 Upozornenie: Wikipédia nie jeprávnik ani Zbierka zákonov! |
Medzinárodné právo verejné (alebo lingvisticky správne verejné medzinárodné právo alebo obsahovo nepresne medzinárodné právo), je právne odvetvie upravujúce vzťahy medzi subjektami majúcimi medzinárodnoprávnu subjektivitu a je tvorené pomocou medznárodných právnych zmlúv. Základné subjekty medzinárodného práva sú zvrchované štáty. Opakom je vnútroštátne právo. Súčasťou medzinárodného práva verejného nie je medzinárodné právo súkromné, ktoré tvorí súčasť vnútroštátneho práva a rieši kolíziu vnútroštátnych právnych poriadkov pri úprave vzťahov fyzických a právnických osôb .
[upraviť] Pramene
Medzinárodné právo má tri základné pramene - medzinárodné zmluvy, medzinárodné obyčaje a všeobecné právne zásady (čl. 38 Štatútu Medzinárodného súdneho dvora). Pomocné pramene sú medzinárodnoprávna doktrína a zásady medzinárodného práva.
- medzinárodná zmluva
- medzinárodná obyčaj
- všeobecné právne princípy
- doktrína medzinárodného práva
- zásady medzinárodného práva
[upraviť] Medzinárodné zmluvy
Hlavný článok: Medzinárodná zmluva
Môžu byť:
- bilaterálne (dvojstranné)
- multilaterálne (mnohostranné)
[upraviť] Dejiny
Prvé kroky uskutočnili španielski teológovia Vitoria, Suaréz, Velanquez, v ich práci ďalej pokračoval Hugo Grotius, ktorý navrhol zriadenie organizácie podobnej dnešnej OSN.
