Panamský prieplav

Z Wikipédie

Schematická mapa Panamského prieplavu

Panamský prieplav (špan. Canal de Panamá) je veľký, 77 kilometrov dlhý prieplav prechadzajúci Panamskou šijou v Paname, spájajúci Atlantický oceán a Tichý oceán (cez Karibské more). Otvorenie prieplavu malo veľký význam pre lodnú dopravu, lebo už lode nemuseli ísť dlhou a nebezpečnou cestou okolo Hornovho mysu pri južnom cípe Južnej Ameriky. Cesta loďou z New Yorku do San Francisca sa skrátila z 22 500 km na 9 500 km. Prieplav tvorí podstatnú časť panamského rozpočtu. V roku 2005 prešlo cez prieplav 278.8 milióna ton tovaru.

[upraviť] História

Prvá zmienka o prieplave cez šiju v Amerike je od Karla V. z roku 1534, ktorý povedal, že cesta cez prieplav by uľahčila cestu lodiam do Ekvádora a Peru. Nasledujúce storočia boli rôzne pokusy o obchodné cesty, ale všetky zlyhali. Nakoniec v roku 1855 bola otvorená Panamská železnica, ktorá oživila obchodné cesty a predurčila neskoršiu trasu prieplavu. V roku 1880 začali Francúzi stavať prieplav, ktorý by nepotreboval plavebné komory, ale v roku 1893 ho opustili z dôvodu náročnosti výstavby aj z chorôb, ktoré sa šírili. Nakoniec v roku 1904 Američania po tom, čo pomohli Paname získať nezávislosť od Kolumbie výmenou za kontrolu prieplavovej zóny, odkúpili vybavenie od Francúzov a začali stavať prieplav s plavebnými komorami, ktorý bol otvorený 15. augusta 1914. V 30. rokoch 20. storočia začalo byť zásobovanie vodou problém pre prieplav, preto sa k existujúcej nádrži Gatún začala budovať nádrž Alajuela, ktorá bola dokončená v roku 1935. Po druhej svetovej vojne začala byť kontrola prieplavu a priľahlej zóny Spojenými štátmi diskutabilná, a vzťahy medzi oboma krajinami začali byť napäté. Mnoho obyvateľov Panamy cítilo, že prieplav patrí Paname. Nakoniec sa v roku 1977 americký prezident Jimmy Carter a panamský vodca Omar Torrijos dohodli na začatí procesu odovzdávania prieplavu pod panamskú kontrolu a 31. decembra 1999, prieplav prešiel pod Panamu.

Prieplav vo výstavbe, rok 1907

[upraviť] Budúcnosť

S vyššími požiadavkami dnešných zaoceánských lodí je kanál naďalej vo významnej pozícii pre svetovú lodnú dopravu. Aj keď sa urobili vylepšenia, aby zvládol aj 330 miliónov ton za rok, táto kapacita sa vyčerpá do roku 2009, a mnoho lodí už teraz využíva maximálnu šírku súčasných plavebných komôr. Preto bol vypracovaný plán na pridanie nových komôr, ktoré by zvládli aj vyšší objem prepravy, aj širšie lode. V apríli 2006 bol projekt schválený panamskou vládou, a na konci októbra 2006 v referende občania rozhodli v prospech rozšírenia. Tento projekt bude stáť 5,25 miliardy dolárov a bude hotový v roku 2015.