ebooksgratis.com

See also ebooksgratis.com: no banners, no cookies, totally FREE.

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer - Wikipédia

Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer

Z Wikipédie

Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer
Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer
nemecký chemik
Narodenie 31. október 1835
Berlín, Nemecko
Úmrtie 20. august 1917
Starnberg, Nemecko

Pozri aj Biografický portál

Nositeľ Nobelovej ceny

Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer (* 31. október 1835, Berlín – † 20. august 1917, Starnberg) bol nemecký chemik. Nositeľ Nobelovej ceny (1905) za práce o organických farbivách a hydrogénovaných aromatických zlúčeninách.

[upraviť] Život

Narodil sa v Berlíne. Študoval matematiku a fyziku na Berlínskej Univerzite. Neskôr sa presťahoval do Heidelberg kde študoval chémiu s Robertom Bunsenom. Tam pracoval hlavne v laburatóriu Augusta Kekulého. V roku 1858 získla doktorát. Stal sa prednášajúcim profesorom na Berlínskej Obchodnej Akadémii v roku 1860 a profesorom na Strasburgskej Univerzite v roku 1871. V roku 1875 nahradil Justus von Liebiga na pozícii profesora chémie na Univerzite v Mníchove.

V roku 1881 Kráľovská Spoločnosť v Londáne ocenila Baeyera Davy Medajlou za jeho prácu na indigu. V roku 1905 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za chémiu.

[upraviť] Práca

Za Baeyerove hlavné úspechy môžme považovať syntetizovanie a opísanie rastliny dye indigo, vynájdenie fenoftalínu, výskum v oblasti acetylénov, objasnenie ionizácie soli, syntetizovanie dusíkatých zlúčenín a derivácie kyseliny močovej (spolu so syntetizovaním kyseliny barbiturovej). Bol prvý ktorý prišiel so správnym vzorcom indolu v roku 1869 po publikovaný prvej syntézy spred troch rokov. Medzi jeho príspevky v oblasti teoretickej chémie môžme zaradiť teóriu trojitých väzieb a teóriu malých uhlíkatých prstencov.

V roku 1872 experimentoval s fenolom a formaldehydom, avšak Leo Baekeland akoprvý syntetizoval Bakelit.


aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -