Honoré de Balzac

Z Wikipédie

Honoré de Balzac
francúzsky spisovateľ
Narodenie	20. máj 1799 Tours, Francúzsko
Úmrtie	18. august 1850 Paríž, Francúzsko
Pozri aj Biografický portál

Honoré de Balzac [vyslov: onorédbalzak], vlastným menom Honoré Balssa (* 20. máj 1799, Tours – † 18. august 1850, Paríž), bol francúzsky spisovateľ, písal z prostredia francúzskej spoločnosti, je zakladateľom realistického románu. Predstaviteľ realizmu a romantizmu.

Mal sedliacky pôvod, ale vždy túžil dostať sa do vyššej spoločnosti, to je jeden zo základov jeho tvorby. Podarilo sa mu vyštudovať právo.

Celý život sa snažil dostať do aristokratickej spoločnosti, z tejto snahy vyplývajú aj jeho neustále finančné ťažkosti. Keď na tom bol finančne dobre, nakúpil akcie, ale skrachoval. Potom bol nútený písať veľmi intenzívne, aby zaplatil svoje dlhy.

Písal iba pre zárobok (to vtedy nebolo obvyklé) a výhradne v noci.

Roku 1833 sa zoznámil s pani Hanskou, dcérou ruskopoľského šľachtica, s ktorou sa pár mesiacov pred svojou smrťou oženil (po smrti jej manžela).

Niekoľkokrát sa pokúsil o samovraždu.

[upraviť] Dielo

Projekt Gutenberg obsahuje plné texty diel autora:

Honoré de Balzac

Napísal vyše 100 románov (plánoval napísať 137 kníh), ktoré rozčlenil do troch cyklov:

1. Štúdie mravov

2. Filozofické štúdie

3. Analytické štúdie

Základ jeho literárnej metódy je dôkladná charakteristika ľudských a spoločenských typov. Jednotlivé postavy prestupujú z diela do diela, spoznávame ich tak v rôznych životných obdobiach ich „života“. Tak vytvára jeho dielo jeden celok označovaný ako Ľudská komédia = Danteho Božská komédia.

Svojím dielom podal realistický obraz francúzskej spoločnosti 19. storočia. Ukazuje zmenu v hodnotovom systéme ľudí, kedy sa na prvé miesto dostáva majetok a spoločenské postavenie a medziľudské vzťahy a city sa potláčajú. V svojich dielach prejavil zmysel pre detail, mal znalosť prostredia aj postáv, ktoré opisuje. Snažil sa opísať všetky typy šľachticov a ich životné situácie. Vždy stál na ich strane. Vo všetkých jeho románoch ide o vystihnutie prevládajúcich morálnych vlastností. Väčšina jeho románov sa pokladala za nemravné čítanie.

Z jeho diela sa zachovalo veľmi málo. Najprv písal tzv. čierne romány, ktoré neskôr zavrhol.

[upraviť] Diela:

Les Chouans (1820), historický vojnový román z obdobia francúzskej revolúcie, ktorý je medzníkom v jeho tvorbe; neskôr ho zaradil do cyklu Ľudská komédia.

Gobseck (Gobseck, 1930)
Šagrénová koža (Le Peau de chagrin, 1831) - román s rozprávkovo fantastickými prvkami. Zaraďuje sa do skupiny filozofických.
Tridsaťročná (La Femme de trente ans, 1831-1832)
Louis Lambert (1832)
Le curé de Tours (1832) - zaradený do skupiny románov-štúdií z provinčného života.
Majster Kornelius (Maître Cornélius, 1832, 1836, 1846)

Eugénia Grandetová (Eugénie Grandet, 1833) - jeden z vrcholných autorových románov, tragický príbeh ubohej dcéry bohatého a neuveriteľne lakotného obchodníka Grandeta je zároveň znamenitým obrazom francúzskej mešťiackej spoločnosti prvej polovici 19. storočia.
Vidiecky lekár (Le Médecin de campagne, (1833)
Hľadanie absolútna (La Recherche de l´Absolu 1834) - tento román autor zaradil do skupiny filozofických príbehov.
Melmoth reconçilié (1835) - v románe Balzac nadväzuje na anglický gotický román Pútník Melmoth od Charlese Mautrina.
Plukovník Chabert (Le Colonel Chabert, 1835)
Stará panna (La Vieille fille, 1836)
Beatrice (1839)
Pierre Grasson (1840)
Une ténébreuse affaire (1841) - „politický“ román
Modesta Mignonová (Modeste Mignon, 1844)
Vidiečania (Les Paysans, 1844)

Ľudská komédia (zbierka vyše 90 románov a poviedok - zobrazujúca spoločnosť vo Francúzsku):
- Otec Goriot (Le père Goriot, 1834)
- Stratené ilúzie (Illusions perdu, 1837-1843)
- Lesk a bieda kurtizán (Splendeurs et miseres des courtisanes, 1838-1847) - román popisuje prostredie vznešenej francúzskej spoločnosti a parížského podsvetia. Toto dielo vyznieva ako ostrá kritika francúzskej buržoázie.
- Sesternica Beta (La cousine Bete, 1846)
- Bratranec Pons (Le cousin Pons, 1847)