Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling

Z Wikipédie

Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling
predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu
Narodenie	27. január, 1775 Leonberg, Nemecko
Úmrtie	20. august, 1854 Bad Ragaz, Švajčiarsko
Pozri aj Biografický portál

Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling (* 27. január 1775, Leonberg – † 20. august 1854, Bad Ragaz) bol predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou.

Učil v Jene, Würzburgu, Erlangene, Mníchove a Berlíne. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali Proteus filozofie.

V nadväznosti na Immanuela Kanta a Gottlieba Fichteho rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v umení, ktoré stojí rovnoprávne vedľa filozofie či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká s druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu.

Od roku 1807 sa Schelling zameriaval na problém slobody človeka a na jeho vzťah k bohu založený v jeho vôli. Potom Schelling rozpracoval vo svojej metafyzike dejín náboženstva základy neskoršej vedy o náboženstve. Posledné štádium jeho filozofie predstavuje hlbokomyseľná, ťažko prístupná mystika.