Alfred North Whitehead

Z Wikipédie

Alfred North Whitehead
anglický matematik a filozof
Narodenie	15. február, 1861 Ramsgate, Anglicko
Úmrtie	30. december, 1947 Cambridge, Massachusetts, USA
Pozri aj Biografický portál

Alfred North Whitehead (* 15. február 1861, Ramsgate – † 30. december 1947, Cambridge, Massachusetts) bol anglický matematik a filozof.

[upraviť] Život

Narodil sa v Ramsgate, Isle of Thanet, Kent, Anglicko. V roku 1924 odišiel do Spojených štátov, kde sa zaoberal hlavne metafyzickými otázkami. Zomrel v Cambridgi, Massachusetts, USA.

Svetovosť si vydobyl tromi zväzkami Principia Mathematica, ktoré dokončil spoločne so svojím žiakom Bertrandom Russellom. Táto práca je považovaná za základné dielo symbolickej logiky.

Vplývali na neho myšlienky írskeho matematika a logika Georgea Boolea (1815-1864). Zaoberal sa skúmaním matematických základov logiky. Spolupracoval s Russellom a napísali spoločné dielo o princípoch matematiky.

Na Univerzite v Londýne sa Whitehead začal zaoberať témami filozofie vedy. Vo svojej filozofii moderným spôsobom interpretuje myšlienky Platóna, Aristotela a Leibniza. Ako filozof-systematik se Whitehead objavil na sklonku dvadsiatych rokov minulého storočia – a to bolo pre jeho súčasníkov úplne neočakávané, keďže plných štyridsať rokov svojho plodného života sa orientoval na matematiku, matematickú logiku a fyziku. Vytvoril špecifický variant teórie relativity.

[upraviť] Filozofia

Prírodu chápal dynamicky, pojem substancie nahradil dynamickým, organickým a tvorivým pojmom udalosť. Príroda je v stave neustáleho prechodu k novému, objekty sú iba statické momenty tohoto procesu, sú to charaktery udalostí. Udalosťou je i akt vnímania.

Odmietol predstavu, že každý objekt zaujímá jediné priestorové a časové miesto. Predstavoval si, že všetky objekty je nutné chápat ako určité polia, ktoré sú rozložené v priestore a v čase. Napríklad v reálnom prostore nemožno nájsť euklidovský bod, který by mal nejakú polohu avšak žiadnu veľkosť, alebo priamku, ktorá by mala dĺžku avšak žiadnu hrúbku. Naše predstavy, že bod je bezrozmerný a priamka jednorozmerná, vedú k chybnej zámene konkrétneho a abstraktného.

Medzi všetkými základnými prvkami prírody, ktoré sme schopní zaregistrovať naším bezprostredným vnímaním, nie je žiadny, ktorý by zaujímal jediné miesto v priestore a v čase. Takými ich urobil iba proces konštruktívnej abstrakcie. Na ich základe sme dospeli k vedeckému zovšeobecneniu súčasnej fyziky.

Každý abstraktný bod je možné považovať za limit reálnej postupnosti objemov, a každý z nich leží jeden v druhom (ako drevené ruské bábiky). Za chybnú považuje tiež predstavu, že skutočný bod je o niečo viac, ako jeho abstrakcia. Skutočná poloha odpovedá celej postupnosti do seba vnorených objemov. V istom zmysle všetko existuje všade a vo všetkých okamžikoch. Každé miesto v sebe obsahuje aspekt všetkých ostatných miest. Každý bod v priestoročase odráža celý vesmír.

Každý reálný objekt môžeme chápať ako podobne skonštruovanú postupnosť javov a procesov (Dielo Process and reality - Proces a realita 1929). Ako základnú metafyzickú zložku sveta by sme mali chápať proces a nie substanciu.

Úspešná filozofia musí vedieť vysvetliť spojenie mezi objektívnym, vedeckým a logickým popisom sveta a každodenným svetom našej subjektívnej skúsenosti.

Jeho idea božstva predstavuje princíp ohraničovania, výberu z možností.

„Boh je sila, ktorá z mnohých možností vyberá skutočnosť.“

Zaoberal sa tiež vzdeláváním tretieho veku.