Fedor von Bock
Z Wikipédie
| Fedor von Bock | |
|---|---|
| nemecký poľný maršal cez druhú svetovú vojnu
|
|
| Narodenie | 3. december 1880 Küstrin, Nemecko |
| Úmrtie | 4. máj 1945 Oldenburg, Nemecko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Fedor von Bock (* 3. december 1880, Küstrin – † 4. máj 1945, Oldenburg) bol nemecký poľný maršal (Generalfeldmarschall) cez druhú svetovú vojnu.
[upraviť] Život
Narodil sa v pruskej protestantskej aristokratickej a vojenskej rodine. Jeho otec Karl Moritz von Bock bol generálom, ktorý bojoval v prusko-francúzskej vojne. Matka Fedora von Bocka, Olga Helene Fransziska, bola sestrou Ericha von Falkenhayna. V ôsmich rokoch začal navštevovať vojenskú školu v Postupime. Ovládal Francúštinu, Angličtinu a Ruštinu, bol chudý, štíhly, typický svojim suchým až cinickým humorom a iba zriedkakedy prejavoval svoje emócie. V roku 1905 sa oženil s pruskou šľachtičnou Mally von Reichenbachovou. Dva roky po svadbe sa im narodila dcéra.
Počas prvej svetovej vojny najprv velil pechotnému pluku na západnom fronte ale neskôr bol prevelený do generálneho štábu. Po skončení vojny zostal v Reichswehre, kde pôsobil ako náčelník štábu divízie, veliteľ práporu i pluku. V roku 1929 bol poverený vedením jazdeckej a o dva roky neskôr pechotnej divízie. V marci 1935 bol menovaný do funkcie veliteľa Skupinového veliteľstva pozemného vojska 3. Ako veliteľ 8. armády sa účastnil na obsadení Rakúska, neskôr sa podieľal na okupácii Sudet aj Česka. Pri útoku na Poľsko velil skupine armád Sever, do ktorej čela bol menovaný 25. augusta. Pri ťažení proti Francúzsku viedol skupinu armád B, pod ktorú spadala 6. a 18. armáda. 19. júna 1940 bol povýšený do hodnosti poľného maršala a do 11. septembra 1940 viedol francúzsky okupačný sektor, ktorý prenechal maršalovi Wilhelmovi von Leebovi.
Pri realizácii plánu Barbarossa bol von Bock poverený vedením skupiny armád Stred. Táto skupina armád sa skladala z 4. a 9. poľnej armády, 3. a 4. tankovej skupiny (neskôr premenované na armády) a 2. vzdušnej flotily. Jeho vojská postupujúce severne od Pripjaťských močiarov, uskutočnili viacero veľkých operácii, po niekoľkých dňoch bojov obsadili Minsk, prekročili Dvinu aj Dneper a po ťažkých bojoch získali Smolensk. Počas bojov o Moskvu však postup nemeckých vojsk ustrnul a sovietsky protiútok, ktorý sa začal 5. decembra ho prinútil uskutočniť ústup. Bol preto 18. decembra 1941 Hitlerom odvolaný. 16. januára 1942 prevzal velenie nad skupinou armád Juh po maršalovi von Reichenauovi, ktorý zomrel na infarkt. S touto skupinou armád von Bock viedol najprv obranné boje a následne protiútok pri Charkove. Následne však po nesúhlase s nedodržovaním pôvodne pripraveného plánu Blau, keď Hitler žiadal viesť útoky zároveň proti Stalingradu aj na Kaukaz bol 15. júna 1942 odvolaný. Na jeho miesto nastúpil Maximilian von Weichs.
Po uvoľnení zo služby sa odmietol pripojiť k spyknutiu proti Hitlerovi, pretože neveril v možnosť jeho odstránenia.
V posledných dňoch vojny, po smrti Hitlera, pri pokuse spojiť sa s novovytváranou Dönitzovou vládou, přišel o život, keď bolo jeho auto napadnuté neďaleko mesta Kiel anglickými stíhačkami. Bol jediným z nemeckých poľných maršalov, ktorý počas vojny padol v boji.
