Bitka pri Kadeši
Z Wikipédie
| Bitka pri Kadeši | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť egyptsko-chetitských vojen | |||||||||
 Ramesse II. v bitke pri Kadeši (reliéf v Abú Simbel) |
|||||||||
|
|||||||||
| Protivníci | |||||||||
| Egypt | Chetitská ríša | ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| Ramesse II. | Muvatalliš | ||||||||
| Sila | |||||||||
| cca 2 000 bojových vozov a 16 000 pešiakov | cca 3 000 bojových vozov a cca 20 000 pešiakov (nezapojení) | ||||||||
| Straty | |||||||||
| Neznáme (výrazne vyššie) | Neznáme (výrazne nižšie) | ||||||||
| Zoznam bitiek pred rokom 601 | |||||||||
Bitka pri Kadeši sa odohrala medzi starovekým Egyptom a Chetitskou ríšou vládcu Muvatalliša pri rieke Orontes v oblasti súčasnej Sýrie. Datuje sa do roku 1274 pred Kr., počas vlády Ramesseho II. (1279 – 1213 pred Kr.). Bola to pravdepodobne najväčšia bitka bojových vozov v histórii ľudstva: bojovalo ich tu približne 5000, plus 9000 členov pechoty.
Obsah |
[upraviť] Pozadie
Počas vlády 18. a 19. dynastie boli Egypťania postupne vytlačovaní z povodia rieky Orontes ("horný retnu") do oblasti v okolí rieky Jordán ("džadi"). Počas vlády Amenhotepa I. začala ríša Mitanni expanziu do Sýrie. Práve na úkor tejto ríše egyptské územie zasahovalo počas vlády Thutmoseho I. až k rieke Eufrat, pravdepodobne niekde do oblasti mesta Mari v severnej Sýrii.
Na začiatku tohto obdobia boli Chetiti stále len voľným zoskupením kupeckých štátov. Kadeš bol pravdepodobne silnejší nepriateľ, uplatňujúci svoj vplyv ďaleko na juhu až v oblasti mesta Megiddo. Amenhotep II., syn a regent Thutmoseho III., proti Kadešu bojoval pred aj po otcovej smrti (v roku 1425 pred Kr.).
Mnoho vojenských výprav Egypta v období 1400 - 1300 pred Kr. do tejto oblasti svedčí o permanentných nepokojoch a celkovej destabilizácii regiónu djadi.
Až na výnimky počas panovania Thutmoseho IV. a Amenhotepa III., Egypt naďalej strácal svoj vplyv v severovýchodnej Sýrii na úkor ríše Mitanni a v oblasti pohoria Hermon na úkor Kadeša.
Amarnské listy (el-amarnská korešpondencia) rozprávajú príbeh o úpadku egyptského vplyvu v tomto regióne za vlády Amenofisa IV. (Achnatona). Po Amenofisovi IV. pokračoval v ťažení Haremheb a po ňom Ramesse I., prvý faraón 19. dynastie. Jeho syn, Seti I., bol takisto vynikajúci vojenský veliteľ a pokúsil sa o návrat Egypta do čias slávy a moci starých faraónov. Nápisy v Karnaku opisujú detaily jeho výprav do Sýrie a Palestíny. Vzal so sebou 20 000 mužov a znovu obsadil opustené egyptské pevnosti a opevnené mestá. Uzavrel mier s Chetitmi, získal kontrolu nad okolitým pobrežím Stredozemného mora a pokračoval v boji s banditmi v Palestíne. Druhá výprava ho zaviedla do Kadeša, kde víťazstvo jeho a jeho syna a dediča Ramesseho II. (ktorý sa na výprave zúčastnil s ním) pripomína stéla.
[upraviť] Bitka
Faraón Ramesse II. a chetitský kráľ sa stretli v Kadeši, v severnej Sýrii v horách, kde pramení rieka Orontes. Táto bitka sa odohrala v máji 1274 pred Kr., v piatom roku Ramzesovej vlády. Bola vyvrcholením jeho ťaženia na sever, do ktorého sa pustil pred rokom, a ktoré viedlo k obsadeniu Berúty a a Amurru. Priebeh bitky je - až na malé výnimky - známy len z pohľadu Egypťanov.
Ramesse II. dal zaznamenať mená spojencov Chetitov, ktorí proti nemu bojovali; boli medzi nimi aj nasledovné mená:
- Pi-da-sa, meno spojené s mestom Pedasos v oblasti Mýzia regiónu Troas, južne od Tróje,
- Da-ar-d(a)-an-ja, meno spojené s mestom Dardania v regióne Troas,
- Ma-sa, meno spojené s juhozápadnou Anatóliou,
- Qa-r(a)-qi-sa, meno spojené s regiónom Kária v oblasti Anatólie,
- Ru-ka, meno spojené s regiónom Lukka/Lýcia
- Arzawa, meno spojené s regiónom Arzava v západnej Anatólii
(Zdroj: Barnett 1975, 359-62; Breasted 1906, 3:123ff.; Gardiner 1961, 262ff.). Zdroj
Bitka sa odohrala v čase a na mieste, ktoré reprezentovalo patovú situáciu medzi mocou Chetitov a mocou 19-tej dynastie Starovekého Egypta. Obidve ríše sa stretli na svojich najvzdialenejších hraniciach, v miestach, ktoré sú dnes Sýriou. Chetiti, usídlení v meste Karchemiš, boli nahnevaní zbehnutím Amoritov k Egyptu (kráľ Bentišina z Amurru poslal formálny list kráľovi Chetitov o svojom prestupe k Egyptu) a chceli ich dostať späť pod svoj vplyv; na druhej strane chceli Egypťania svojho nového vazala chrániť.
Údaje o sile jednotlivých armád sa rozchádzajú; okrem čisel uvedených vyššie v tabuľke sa udávajú i podstatne vyššie počty: 47 500 mužov na strane Muvatalliho proti 41-tisícovej armáde Ramzesa II. Zdroj
Egyptská armáda spočiatku postupovala pozdĺž pobrežia Palestíny. Po vstupe do južnej Sýrie Ramzes svoju armádu rozdelil, pravdepodobne aby zabezpečil prístav Sumur. Následne plánoval znovu spojiť svoje vojsko v Kadeši. Medzitým sa hlavná časť egyptskej armády obrátila do vnútrozemia a postupovala k mestu. Pozostávala zo štyroch „divízii“, pomenovaných podľa jedného z bohov Egypta; Amón, Ré, Ptah a Set. Na breh rieky Orontes dorazili z východu, v mieste brodu Šabtuna, približne 8 miľ južne od mesta Kadeš. Tu urobil Ramzes chybu a podcenil význam dôkladného prieskumu širokej oblasti pred pochodujúcou armádou. Nemajúc ani tušenia o tom, že kráľ Chetitov Muvatalli, ktorý zhromaždil i vojakov viacerých svojich spojencov, rozostavil svoju armádu za kopcom v severovýchodnej časti Kadeša. Ramzes sa domnieval, že jeho protivník je v Aleppe a pravdu sa dozvedel až od dvoch zajatých nepriateľských prieskumníkov - bohužiaľ preňho až potom, čo s „divíziou“ Amón prebrodil rieku s cieľom sa urýchlene utáboriť severozápadne od mesta. Okamžite vyslal poslov, aby urýchlil príchod „divízii“ Ptah a Set svojej armády, ktoré boli stále ešte ďaleko na opačnej strane rieky.
Skôr ako sa mu ich však podarilo privolať, zaútočilo na divíziu Ré, ktorá sa práve brodila cez rieku a bola na útok úplne nepripravená, 2500 Muvatalliových bojových vozov. Naplno sa uplatnila jeho inovácia v spôsobe boja, kedy namiesto dvoch, mali jeho vozy troch vojakov, ktorí vzájomne dokonale spolupracovali. Vojaci sa rozpŕchli a bojové vozy Chetitov sa rozvinuli pozdĺž rieky. Tu narazili na faraónov tábor a „divíziu“ Amón. Tá bola takisto rýchlo rozprášená a ponechala faraóna s malou jednotkou obrancov na pospas nepriateľovi. Egypťania ustúpili a Ramzes sám len tesne unikol zajatiu, najmä vďaka zásahu vojenského kontingentu Amoritov, ktorý mu nečakane dorazil na pomoc.
Amoriti zaútočili na nekryté krídlo Chetitov. Muvatalli na to reagoval zapojením ďalšej tisícky bojových vozov. Egypťania sa však preskupili a po niekoľkých útokoch vytlačili nepriateľa až k brehom rieky. Chetitské bojové vozy sa v tomto okamihu stiahli späť za rieku Orontes, aby sa pripojili k pechote a vozy Egypťanov ich neboli schopné cez rieku prenasledovať. Ku koncu dňa ale dorazila konečne aj „divízia“ Ptah, ktorá posilnila ich rady.
Nasledujúci deň sa konali už len menšie potýčky. Muvatalli nemal záujem na rozsiahlom útoku a následnom územnom ťažení, šlo mu len o posilnenie svojich južných hraníc a potrestanie amoritského kráľa. Požiadal preto o prímerie a Ramzes rýchlo súhlasil.
[upraviť] Dozvuky
Aj keď neskôr obe strany označovali bitku za svoje víťazstvo, Ramesseho vojaci utrpeli veľké straty a Ramesse tak nebol schopný obsadiť žiadne nové územie. Na druhej strane chetitský kráľ pokračoval úspešne vo svojom ťažení na juh až k Apa (Ape). Kadeš zostal v jeho rukách a Amurru bolo znovu obsadené Chetitmi. Následná strata prestíže viedla k viacerým revoltám v rámci egyptského impéria a Ramesse nemohol pokračovať v boji proti Chetitom až do roku 1269 pred Kr.
Vojenské konflikty ukončila mierová zmluva v roku 1258 pred Kr., v 21. roku vlády Ramesseho II., s novým kráľom Chetitskej ríše Chattušilim III.
Zmluvný zväzok bol vyrytý na striebornú tabuľku; zachovali sa jej hlinené kópie. Zväčšenina tejto tabuľky visí na stene sídla OSN ako pocta jednej z najstarších mierových zmlúv. Egyptská verzia sa zachovala na papyruse.
[upraviť] Externé odkazy
- Koniec egyptsko-chetitského nepriateľstva
- Chetitská verzia mierovej zmluvy z roku 1258 pred Kr.
- Egyptské záznamy o bitke pri Kadeši
- Bitka pri Kadeši v kontexte dejín Chetitov
[upraviť] Odporúčaná literatúra
- Qadesh 1300 B.C., Clash of the Warrior Kings, Mark Healy; Osprey Campaign Series #22, Osprey Publishing, 1993.
