Motî:toet
Èn årtike di Wikipedia.
toet [o.n.] dizeu d' ene måjhon, kel mete a houte. F. toit.
| toetea [o.n.]
1. pitit toet metou ådzeu d' l' intrêye d' ene grosse cinse; tote l' intrêye k' i gn a ci ptit toet la dsu. F. porte cochère.
2. ahoute di toele, po lodjî u vinde del martchandeye. F. tente.
3. (mot di scoleu) tchapea (accint). F. accent circonflexe.
Tcherpetaedje : cawete -ea