Motî:tchaive
Èn årtike di Wikipedia.
tchaive [f.n.] gayole di oizires, di clåyes, po tcheryî les poyes, les colons. Po ndaler å saetchaedje å sôr di l' årmêye, end aveut troes u cwate ki poirtént des tchaives ås pidjons (Paul Gilles). I vnént avou troes tchårs, li prumî saetchî pa on tchvå, avou padzeu ene tchaive avou troes poyes (G. Havelange). Loukîz a : F. cage, cageot.
Etimolodjeye : latén "cavea" (cadje).
| tchaivlêye [f.n.] çou k' gn a dins ene tchaive.
| tchaivlî [o.n.] (v.m.) martchand d' oujheas, martchand d' djibî, ki vneut avou des tchaives. Loukîz a : cocrecî. F. volailler.