Motî:rincî
Èn årtike di Wikipedia.
rincî (codjowaedje) [v.c.] rispåmer. F. rincer.
| rinçoe [o.n.] batch po leyî sgoter les schieles. F. égouttoir.
Etimolodjeye: cawete -oe.
| rinçnete [f.n.]
1. pitite walêye d' esté, ki rafristêye. F. averse.
2. pitite gote k' on boet après ene eurêye. F. pousse-café.
| rincea [o.n.] walêye. F. averse.
Etimolodjeye: cawete -ea.
Mot ki pôreut esse del parintêye :
Omonimeye coinrece di "rincea"