Motî:patacon
Èn årtike di Wikipedia.
patacon [o.n.] (v.m.)
1. no d' ene viye manoye d' årdjint. Adon, Les fripons Lezî ont fwait dner cint patacons, Pu ont monté a tchvå podbon A tot bindant leu mousketon (Jean-Charles Benoît). Åd dizeur do cårlusse, li pus grosse pîce d' årdjint do payis esteut l' patacon, ki valeut cwate cårlusses; li patacon, c' esteut ene piasse espagnole, ene manoye k' a vnou di Spagne divins les Bas-Payis ey el Franke Conteye (N. Lequarré).
2. pitit rond boket d' crompire ritchåfé al paile (ki ravize ene grosse pîce d' årdjint).
3. des patacons: des cwårs. F. de l'argent, du fric. >> aveur des patacons: esse ritche. Dji n' so nén bea, bele båshele Mins dj' a des beas patacons (Boiron).
Etimolodjeye: arabe "bou taka" (li ci ås aspoyoes, ås pilés: c' esteut les colones d' Ercule k' estént rpruzintêyes so sacwantès viyès manoyes di Spagne), pal voye do castiyan "patagon" (minme sinse).