Motî:naxhter
Èn årtike di Wikipedia.
naxhter (codjowaedje) [v.s.c.]
1. cweri dins totes les coines d' ene sitroete plaece. Dins tos les cwéns, k' il a stî naxhter (L. Somme). On dit eto: randaxhî, ranxhî, rinaxhî. F. trifouiller, fouiner, fureter.
2. tot cåzant d' on brut, s' ôre pattavå. Dj' inméve bén li brut des oujhenes Ki naxhtéve d' Ougrêye a Tileu (R. Joelants).
Etimolodjeye: viebe fwait sol bodje naxhe, avou l’ raptitixhante cawete -ter.
| naxhteu, naxhteuse u naxhtresse [o.f.n.] li ci (cene) ki naxhtêye, ki s' mete totavå. C' est ene naxhtresse ki n' est måy ki so tchamps so voyes po vijhner.