Motî:moenner
Èn årtike di Wikipedia.
moenner (codjowaedje)
I. [v.c.]
1. aler avou (ene sakî, ene biesse) tot lyi mostrant l' voye. Il a moenné le vatches el pasteure. On dit eto: kidure. >> i fåt moenner si tvchvå come on l' kinoxhe: i fåt waitî d' fé avou les djins, tot-z acontant leu caractere.
2. fé avancî comifåt (ene oto, evnd.). I moenne ddja bén l' oto di s' pa.
II. [v. a nén dit coplemint] kidure ene oto. On n' pout nén moenner divant 17 ans.
III. si moenner [v.pr.] si cdure. I n' s' a nén bén moenné, et dvant l' minisse, cobén. F. se conduire, se comporter.
| moenneu, moenneuse u moennresse [o.f.n.] li ci (cene) ki moenne (ene sacwè, ene biesse, ene binde di djins). F. meneur, conducteur, pilote, leader.
| moennaedje [o.n.] no d' fijhaedje et no di çou k' est fwait (accion et si rzultat) pol viebe « moenner ». F. conduite, guidage.
| moennrece [addj.] a vey avou l' moennaedje. >> pådje moennrece: pådje ki mostere totes les ôtès pådjes d' ene waibe. F. menu., ingl. home-page.
Etimolodjeye: cawete -rece, 2001.
Mots d' aplacaedje :
Parintêye :
- amoenner
- emoenner
- ramoenner
- remoenner
- pormoenner