Siolaʻā siʻi
Mei he Wikipedia
Siolaʻā siʻi | ||||||||||||||
Fakafaʻafaʻahinga fakasaienisi | ||||||||||||||
|
||||||||||||||
Hingoa kakato lōua | ||||||||||||||
Tithonia diversifolia (Hemsl.) A. Gray Hingoa lea fakapilitānia: Tree marigold |
||||||||||||||
Vakai ki he tala fakalahi:
Commons & Wikispecies |
Ko e siolaʻā siʻi ko e fuʻu ʻakau siʻi ia. ʻOku meimei tatau ʻa e ʻasi ʻa hono matala ki he siolaʻā ʻe taha, kā ʻoku siʻisiʻi ange, mahalo pe senitimita ʻe 5 pē, pea mo e kāinga ofi kehe.
ʻOku lahi ʻene tupu ʻi Vavaʻu pē, naʻe ʻomi mei ʻAmelika loto.
[fatuʻi vahe] Ngaahi faʻahinga kehekehe
[fatuʻi vahe] Hingoa ʻi he ngaahi lea kehe
- matalā, matalaʻa (lea fakaniuē)
- pua renga (=pua engeenga), tiare rengarenga, kavakava (lea fakakuki)
[fatuʻi vahe] Tataku
- http://www.hear.org/pier/species/tithonia_diversifolia.htm
- http://cookislands.bishopmuseum.org/species.asp?id=6206