Moho
Mei he Wikipedia
Moho | ||||||||||||||
Fakafaʻafaʻahinga fakasaienisi | ||||||||||||||
|
||||||||||||||
Hingoa kakato lōua | ||||||||||||||
Abrus precatorius L. Hingoa lea fakapilitānia: Bead vine, Rosary pea, Jequirity |
||||||||||||||
Vakai ki he tala fakalahi:
Commons & Wikispecies |
Ko e moho pe matamoho pe matamoe ko e fuʻu ʻakau totolo ia. ʻOku ʻi ai ha ngaahi faʻahinga kehekehe ʻoku ui pehē, kā kotoa ʻoku ʻi ai haʻanau mataʻi moho ʻi honau ngeʻesi tenga, ʻa ia ko e ngaahi foʻi tenga fefeka ʻoku kulokula pe hinehina pe ʻuliʻuli pe lanu ua. ʻOku nau fakakona.
[fatuʻi vahe] Ngaahi faʻahinga kehekehe
- moho, matamoho; koʻeni, ngaahi foʻi tenga lanu ua: kulokula ʻahoʻaho mo e ʻuliʻuli ʻi lalo
- moho Dalbergia candenatensis (Dennst.) Prain pe D. monosperma
[fatuʻi vahe] Hingoa ʻi he ngaahi lea kehe
- mataʻila, pomea mataʻila (lea fakaniuē)
- piptio, pitipitio (lea fakatahisi)
- pūkiawe, pūpūkiawe, pūkiawe lei, pūkiawe lenalena (lea fakahauaiʻi)
- matamoso, fuefue lauliliʻi (lea fakahaʻamoa)
- pitipitiō, kōviriviri matatako, uiui, kirikiri rangi (lea fakakuki)
- lele, leredamu, diridamu, qiridamu (lea fakafisi)
[fatuʻi vahe] Tataku
- http://cookislands.bishopmuseum.org/species.asp?id=5681
- Hokohoko ngaahi ʻakau; Vaʻa fekumi ngoue Vainī
- Tongan dictionary; C.M. Churchward
- Flowers of the Pacific island seashore; W.A. Whistler; ISBN 978-0-8248-1528-8
- Plants of Tonga; T.G. Yuncker; BPB bulletin 220, Honolulu 1959