Vostok 6
Z Wikipédie
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 |
|||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie | Vostok 6 | ||||
| Nosná raketa: | Vostok | ||||
| Volací znak: | Чайка (čajka) | ||||
| Posádka: | 1 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | LC1 | ||||
| Štart: | 16. jún 1963, 09:29:52 UTC | ||||
| Pristátie: | 19. jún 1963, 08:20 UTC 53° 16' s.š., 80° 27' v.d. |
||||
| Trvanie: | 2 dni 22 hodín 50 minút | ||||
| Počet obehov: | 48 | ||||
| Apogeum: | 166 km | ||||
| Perigeum: | 165 km | ||||
| Doba obehu: | 87,8 min | ||||
| Inklinácia: | 64,9° | ||||
| Hmotnosť: | 4 713 kg | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 Valentina Tereškovová |
|||||
| Navigácia | |||||
|
|||||
|
Pozri aj Kozmonautický portál |
|||||
Vostok 6 bola sovietska vesmírna misia v rámci programu Vostok. Kozmonautka Valentina Tereškovová, ktorá sa nachádzala na palube kozmickej lode sa stala prvou ženou vo vesmíre. Podobne ako Vostok 3 a Vostok 4 aj Vostok 5 a Vostok 6 boli spojené misie a podobne ako predchádzajúci pár aj tento sa k sebe priblížil a nadviazal rádiové spojenie. Bol to posledný let v rámci programu Vostok.
Návratová kapsula sa nachádza v múzeu RKK Energia v Koroľove.
[upraviť] Priebeh letu
Štart kozmickej lode Vostok 6 prebehol 16. júna 1963. Štart bol odložený kvôli technickým ťažkostiam aj zvýšenej slnečnej aktivite. Jej let trval tri dni, Tereškovová sa vďaka nemu stala desiatym kozmonautom histórie a prvou ženou vo vesmíre. Vostok 6 štartoval z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Počas letu loď obletela 48krát našu planétu. Presná doba jej letu je 70 hodín a 50 minút. Z paluby Vostoku, z ktorého sa Tereškovová hlásila volacím znakom чайка (čajka), vysielala živý rozhovor, ktorý bol vysielaný rozhlasom po celom Sovietskom zväze. Spoločne s Vostokom 6 sa vo vesmíre nachádzal aj Vostok 5, okolo ktorého loď preletela vo vzdialenosti iba piatich kilometrov počas jedného zo svojich obehov okolo planéty.
Let neprebiehal bez problémov, riadiace stredisko odhalilo chybu v príprave a muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri pristávacom manévri. Tereškovovú trápila kozmická nemoc a únava, na ktorú si z kozmickej lode opakovane sťažovala, na palube vraj zaspávala aj v čase, keď mala plniť pracovné úlohy. Dnes pracovníci Inštitútu histórie a techniky Ruskej akadémie vied špekulujú o tom, že mohlo ísť aj o prejavy nervového zrútenia.
Pristátie sa uskutočnilo 19. júna 1963. Podobne ako Jurij Gagarin sa aj Tereškovová pri pristáti katapultovala, pri dosadnutí sa udrela do hlavy. Napriek tomu, že v štábe panovali o vystúpení Tereškovovej rozpaky, pre celosvetovú verejnosť - a po politickej stránke - bola jej misia úspechom.
