Vigilius

Z Wikipédie

Vigilius

Pôvodné meno	Vigilius ???
Predchodca	sv. Silverius
Nástupca	Pegalius I.
Narodenie	okolo roku 500 ??? Rím, Taliansko
Úmrtie	7. jún 555 Syrakúzy, Sicília - Taliansko
Pontifikát 29. marec 537 - 7. jún 555

Vigilius (* okolo 500 – † 7. júl 555) bol 59. pápežom od roku 537 do 7. júna 555. Narodil sa vo významnej rímskej rodine. Jeho otec bol konzulom brat senátorom.

Už Bonifác II. ho určil za svojho nástupcu, no rímsky klérus mu odoprel súhlas. Pápež Agapetus I. ho vyslal ako aposkrisáriaa do Carihradu. Tu sa začal priklánať k monofyzitizmu a do Ríma sa po smrti Agapeta I. vracal ako cisárovnou Theodorou uprednostňovaný favorit voľby. Justinián I. si od voľby Vigilia sľuboval aj vyriešenie sporu medzi zastáncami Chalcedonského koncilu a monofyzitizmu.

Po Vigiliovom návrate sa však pápežom stal na nátlak ostrogótskeho kráľa Teodabada Silverius. Vigilius sa stal na nátlak z Carihradu 29. marca 537 protipápežom a bol všeobecne po Silveriovej smrti uznaný za jeho nástupcu.

Napriek očakávaniu cisára sa však Vigilius začal stavať proti monofyzitizmu. Následne roku 543/544 Justinián odsúdil spisy troch významných antiochijských teológov (pozri Spor o Tri kapitoly). Proti tomuto výnosu, ktorý zároveň spochybňoval autoritu Chalcedonského koncilu, sa však postavili západní biskupi a Vigilius, ktorí odmietli Tri kapitoly odsúdiť. Vigilius odcestoval do Carihradu, kde v roku 548 vo svojom Iudicatum podpísal odsúdenie Troch kapitol.

V tejto situáciii uzatvára Vigilius s Justiniánom tichú dohodu, že bude v celej záležitosti zvolaný ekumenický koncil, ktorý rozhodne; až dovtedy nemala žiadna strana uskutočňovať ďalšie kroky. Justinián aj napriek tomu roku 551 znova Tri kapitoly odsúdil, proti čomu Vigilius protestoval a nakoniec sa uchýlil do baziliky sv. Petra, z ktorej bol však dovlečený do Carihradu. V máji 553 Piaty všeobecný cirkevný koncil v Carihrade Tri kapitoly odsúdil, no Vigilius sa postavil zásadne proti. Cisár ho za to zosmiešnil a dokonca dal exkomunikovať. Vigilius sa v tzv. druhom protokole vyjadril v súlade s týmto koncilom. Prinajmenšom domnelá bezzásadovosť priviedla Vigilia do úplnej izolácii na Západe aj na Východe.

Vo váhavosti naďalej pokračoval a nakoniec prijal aj uznesenie 2. carihradského koncilu (uznávaného aj ako piaty všeobecný) (553), ktorý neprijal odsúdenie spomínaných Troch kapitol. Vigiliovo správanie v celej záležitosti otriaslo autoritou pápeža ako patriarchu Západu na viac ako 150 rokov. Vigilius zomrel na ceste domov 7. júla 555 v Syrakúzach, keď podľahol žlčníkovým kameňom, ktorými už dlho trpel.

O veľa storočí neskôr sa Vigiliovo počínanie počas celej kontroverzie stalo v 19. storočí významným vzhľadom na rozpravu o pápežskej neomylnosti.