Václav Chlumecký
Z Wikipédie
| Václav Chlumecký | |
|---|---|
| spisovateľ, publicista
|
|
| Narodenie | 30. marec 1861 Skuteč |
| Úmrtie | 30. september 1944 Banská Štiavnica |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Václav Chlumecký (* 30. december 1861, Skuteč - † 30. september 1944, Banská Štiavnica) bol spisovateľ, a publicista. Používal pseudonymy Ľuboslav, Enšpenger, Ján Ľuboslav, N. Špenger.
Pseudonym: Ľuboslav, Enšpenger, Ján Ľuboslav, N. Špenger
Jeho otec bol Václav Chlumecký, jeho matka Terézia Chlumecká
Študoval na gymnáziu vo Viedni (nedokončil), 1875-1879 sa vyučil za maliara skla a porcelánu. Sprvu robotník na viacerých miestach, od 1920 redaktor v Banskej Bystrici, spoluzakladateľ a zodpovedný redaktor Hlasu ľudu v Banskej Bystrici (1920-1922), funkcionár robotníckeho a komunistického hnutia, člen KV KSČ v Banskej Bystrici (1922-1929). Priekopník slovenskej robotníckej tlače, patril do skupiny proletárskych spisovateľov. Účastník ilegálneho protifašistického hnutia. Autor satirického románu, niekoľkých vedeckofantastických prác, matematických rébusov a hlavolamov. Prispieval do robotníckych a proletárskych novín, napísal množstvo politických, ideových a osvetových článkov, správ, besedníc, fejtónov a i. Zostavil a vydal zborník robotníckych piesní. V roku 1920-1929 senátor NZ.
Obsah |
[upraviť] Život
Narodil sa v českom mestečku ako jedno z piatich detí úradníka. Štúdiá na reálnom gymnáziu vo Viedni z finančných dôvodov neukončil, v rokoch 1875-1879 sa vyučil za maliara skla a porcelánu.
Skoré uvedomenie si finančných bariér priviedlo Chlumeckého k robotníckemu hnutiu. Do jeho ideí je zasvätený učiteľom Enšpengerom, ktorému sa neskôr odmenil tým, že používal jeho meno ako literárny pseudonym. Od začiatku deväťdesiatych rokov žil a pôsobí na území stredného Slovenska. Písal články, skúšal písať aj poéziu.
[upraviť] Dielo
Vo februári a marci roku 1914 mu na pokračovanie v Robotníckych novinách vychádza vyšla prvá próza pod názvom Janko Kosák v nebi. V tomto príbehu sa uvedomelý robotník pred búrkou utiahne do kostola. Tu ho spolu s farárom a sviečkovou babou omráči hrom. Cez Mesiac a Mars sa dostane do Pekla a potom do Neba. Všade porobí poriadky a v závere sa vráti do reality k svojej Aničke. Peklo, Nebo, Mesiac i Mars sú v tejto Chlumeckého próze kulisami grotesknej hyperbolicky ladenej alegórie na spoločenské pomery. Aj veľmi ďaleko, veľmi vysoko, všade je to o inštitúciách, peniazoch a vplyve, všade stojí človek sám proti mocným. Farbisté popisy Neba a Pekla prevzal Chlumecký z predstáv ľudového baroka, veľmi pravdepodobne populárnych jarmočných hier či knižiek ľudového čítania. Pozadie však vyplňuje novými, modernejšími reáliami. Jeho text pritom, najmä vďaka hrdinovi, spĺňa atribúty príbehu. Janko Kosák reaguje, správa sa a koná s bezprostrednosťou vlastnou folklórnych hrdinov – pravda, zasa a opäť, jeho „rúcho“, vyjadrovanie, metódy i prostriedky sú iné – nové a modernejšie. Práve modernizáciou alegorická rozprávka presahuje smerom k utópii a kladie tak na Slovensku základy tohto vo svetovej fantastike veľmi obľúbeného žánra.
Utópiu štátu rovných, štátu bez peňazí, bezpochyby, ovplyvnenú dobovými udalosťami (revolúcia boľševikov v Rusku), ponúka Chlumecký svojim čitateľom v krátkej poviedke pod názvom Zprávy z planéty Marsa, ktorá vyšla v Robotníckych novinách začiatkom roku 1918.
Načrtnuté tendencie napokon autor rozvíja vo svojej najrozsiahlejšej próze – románe Profesor Šiltao, s podtitulom utopistický román. Text vychádzal na pokračovanie v Pravde chudoby v priebehu roku 1923, roku 1924 vyšiel knižne. V knižke je prítomná silná satirická zložka, karikujúca dobové pomery. Pri zobrazovaní a rozprávaní o civilizácii návštevníkov z vesmíru – Sivuáncov – silnie v diele statická, náučná zložka, svet Sivu sa však stáva zrkadlom, v ktorom sa odrážajú a odrazom rozhýbavajú udalosti v našom svete. Chlumeckého román vznikol približne v tom istom čase ako Čapkova Továrna na absolutno, román fejtón, ktorý tiež pôvodne vychádzal na pokračovanie v Lidových novinách. Pre Čapka je motív fantastického ozvláštnenia odrazovým mostíkom pre hyperbolizované zobrazenie zmien vo svete, ktoré on sám vyvolal, podstata motívu a jeho fungovanie ho nezaujíma. Chlumecký naopak omnoho väčšiu pozornosť venuje východiskám – teda (prinajmenšom na ploche textu) známemu; Čapkov text nás zmätkom svojich mnohozáverov chce zneistiť, Chlumecký tým, že dôsledky príchodu mimozemšťanov na zem sníma a vníma jednoznačne bez akéhokoľvek vysvetľovania, výlučne cez prizmu udalostnú, uisťuje. Filozofia proletárskeho utopizmu už v tejto zárodočnej podobe v orovnaní s Čapkovým relativizmom ponúka omnoho menší priestor na diskusiu. Napokon, načo je diskusia, ak máme riešenie. Sivu a Zem v duchu proletárskeho internacionalizmu vytvárajú Zjednotené svety založené na spoločnej výrobe a spoločnom užívaní hodnôt.
Chlumecký v tvorbe utopických románov nepokračoval, v roku 1929 bol pre nesúhlas s novým prostalinsky orientovaným, autokratickým vedením vylúčený z KSČ. Z centra robotníckeho hnutia Banskej Bystrice sa presťahoval do ústrania v Lučenci, kde sa venoval svojim záľubám (prírodné vedy, matematika).
[upraviť] Rodina
- otec Václav Chlumecký
- matka Terézia Chlumecká
[upraviť] Literatúra
- Slovenský biografický slovník
[upraviť] Externé odkazy
- OSUD VKMK Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
