Utrechtský mier

Z Wikipédie

Utrechtský mier je séria zmlúv medzi Francúzskom a ostatnými európskymi štátmi, podpísaná v holandskom meste Utrecht v roku 1713 (s predbežnými dohodami z rokov 1711 a 1712), ktorá patrila medzi sériu zmlúv, ktorá ukončila Vojnu o španielske dedičstvo.

[upraviť] Zmluvy

Zmluvy podpísané v Utrechte (utrechtský mier v užšom zmysle):

1. Nizozemsko a Británia (30. januára 1713)
2. Rímskonemecká ríša a Prusko (2. apríla 1713)
3. Francúzsko a Británia (11. apríl 1713)
4. Francúzsko a Portugalsko (11. apríl 1713)
5. Francúzsko a Prusko (11. apríl 1713)
6. Francúzsko a Savojsko (11. apríla 1713)
7. Francúzsko a Nizozemsko (11. apríla 1713) (dve zmluvy)

Dodatočné zmluvy podpísané Španielskom:

1. Španielsko a Británia (13. júla 1713)
2. Španielsko a Savojsko (13. júla 1713)
3. Španielsko a Nizozemsko (26. júna 1714)
4. Španielsko a Portugalsko (6. február 1715)

Cisár Karol VI. pristúpil na mierové podmienky dvoma zmluvami podpísanými v Rastatte a Badene v roku 1714 (rastattský mier a badenský mier).

[upraviť] Výsledky

Na základe mierových podmienok zostal Filip V. kráľom v Španielsku, ale musel sa vzdať nárokov na francúzske a španielske dŕžavy v Európe. Južné Nizozemsko, Milánsko, Neapolsko a Sardínia pripadli rakúskej monarchii. Británia si vďaka svojim významným obchodným a koloniálnym ziskom upevnila svoju úlohu v svetovej politike. Udržala si Gibraltár a Minorcu a dostala Asientos de negros - právo dodávať afrických otrokov do španielskych kolónií. Od Francúzka Newfoundland, Nové Škótsko, oblasť Hudsonovho zálivu a ostrov Svätý Krištof. Francúzsko uznalo kráľovnú Annu aj nástupnícke práva hannoverskej dynastie na anglický trón. Vojvoda savojský získal Sicíliu.