Triton (mesiac)
Z Wikipédie
| Neptúnove mesiace: Triton |
||||||||||
.jpg/250px-Triton_(moon).jpg) Triton na mozaike záberov sondy Voyager 2 |
||||||||||
| Objav | ||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Objaviteľ | William Lassell | |||||||||
| Dátum objavu | 10. október 1846 | |||||||||
| Elementy dráhy | ||||||||||
| Veľká polos | 354 800 km (0,0024 AU) |
|||||||||
| Excentricita | 0,0000 | |||||||||
| Obežná doba | -5,877 d (retrográdna) | |||||||||
| Sklon dráhy | 130,267° (k ekliptike) 157,340° (k Neptúnovmu rovníku) 130,063° (k Neptúnovej orbite) |
|||||||||
| Mesiac | planéty Neptún | |||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | ||||||||||
| Stredný priemer | 2706,8±1,8 km [1] (0,212 Zeme) |
|||||||||
| Povrch | 23 018 000 km2 (0,045 Zeme) |
|||||||||
| Objem | 10 384 000 000 km3 (0,010 Zeme) |
|||||||||
| Hmotnosť | 2,147×1022 kg (0,0036 Zeme) |
|||||||||
| Priemerná hustota | 2,05 g/cm3 | |||||||||
| Rovníková gravitácia |
0,782 m/s2 (0,080 g) |
|||||||||
| Úniková rýchlosť | 1,455 km/s | |||||||||
| Perióda rotácie | 5 d 21 h 2 min 28 s (synchrónna) |
|||||||||
| Vychýlenie osi k orbite mesiaca |
0,0 | |||||||||
| Albedo | 0,76 | |||||||||
| Povrchová teplota - minimálna - priemerná - maximálna |
|
|||||||||
| Atmosférické charakteristiky | ||||||||||
| Tlak | 0,001 kPa | |||||||||
| Dusík | 99,9% | |||||||||
| Metán | 0,1% | |||||||||
Triton (zriedkavo Tritón, označenie Neptun I) je prirodzený a najväčší satelit planéty Neptún. Súčasne je to najchladnejšie teleso v slnečnej sústave. Zatiaľ bol preskúmaný iba jedinou sondou a to Voyagerom 2 v roku 1989 – tieto pozorovania ale priniesli prekvapivé údaje: povrch mesiaca je veľmi mladý a mesiac sám teda zrejme veľmi (kryovulkanicky) aktívny. Bol objavený v roku 1846 britským astronómom Williamom Lassellom iba 17 dní po objavu samotného Neptúna. Pomenovaný bol po synovi Poseidóna (Neptúna), vládcu morí, Tritónovi.
[upraviť] Fyzikálne charakteristiky
Tritonove vlastnosti sú prekvapivo podobné vlastnostiam Pluta, najväčieho objektu Kuiperovho pásu – predpokladá sa, že zhruba 25% tvorí ľad a zvyšok hornina s výrazným podielom kovov. Jeho jadro tvorí až 2/3 jeho celkovej hmotnosti, čo je najviac zo všetkých satelitov s výnimkou Io a Europy. Na povrchu sa nachádza množstvo zamrznutého dusíka a asi aj vodného ľadu; je pravdepodobné, že veľa kilometrov hrubý plášť mesiaca je tvorený práve z ľadu. Existencia oceánu ukrytého pod ním je diskutabilná, ale ak by dochádzalo napr. k slapovému zahrievaniu, nemožno ho vylúčiť. Ten by potom mohol byť hostiteľom teoretických primitívnych foriem života.
| Prirodzené satelity Neptúna (13) uprav |
|---|
|
Naiad | Thalassa | Despina | Galatea | Larissa | Proteus | Triton | Nereida | Psamathe | Halimede | Sao | Laomedeia | Neso |
| Slnečná sústava |
 |
| Slnko | Merkúr | Venuša | Zem (Mesiac) | Mars | Ceres | Jupiter | Saturn | Urán | Neptún | Pluto (Cháron) | Eris |
| planétky | kométy | mesiace | Kuiperov pás | transneptúnske telesá | Oortov oblak | slnečný vietor |
