Technologická moderna
Z Wikipédie
Technologická moderna je architektonický smer, ktorý sa začal vyvíjať v 60. rokoch 20. storočia v Anglicku.
[upraviť] Definícia
Tento architektonický smer sa podrobne venuje technologickému budovaniu stavieb, vyjadrovaniu konštrukcie a pravdivej práci s materiálom. Nemá jedno základné východisko či typické charakteristické formy - je omnoho rôznorodejší ako vtedajšie architektonické smery. Viac sa vyznačuje hľadaním nových priestorových foriem a tvarov s bohatou štrukturálnosťou a väčšou výrazovosťou, pričom pre ne hľadá racionálnu konštrukciu.
Prvým charakteristickým typom takejto architektúry bola budova Inžinierskej fakulty Univerzity v Leicestri od architektov J. Stirlinga a J. Gowana.
[upraviť] Stavby
- P. Rudolph - Škola umenia a architektúry, Yale (1963)
- E. Saarinen - Terminál TWA na letisku J.F.K., New York (1964)
- K. Tange - Olympijské haly, Tokyo (1964)
- P. L. Nervi - Palác športu, Rím (1956- 1957)
- J. Utzon - Budova opery, Sydney (1956- 1973)
[upraviť] Literatúra
- Staňková J. a kol.: Architektura v proměnách tisíciletí, vyd. Sobolátes, Praha 2005
- Hollingsworthová M.: Architektura v 20. století, vyd. Columbus