Stacionárny motor
Z Wikipédie
Stabilný motor alebo stacionárny motor je spaľovací motor, Ottov (najčastejšie petrolejový, ďalej benzolový, neskôr benzínový) alebo dieselový, ktorý sa využíval na pohon rôznych stojacich (stabilných) zariadení.
Motory, takmer vždy jednovalcové, pracovali na štvortaktovom princípe, mali ťažké zotrvačníky, ktoré zabezpečovali ich pravidelný chod. K najväčšiemu rozšíreniu týchto strojov došlo u nás v mezivojnovom období. Nejznámejší výrobcovia v ére ČSR boli firmy Slavia, Lorenc Kroměříž, Wikov Prostějov, Ježek Blansko, Benz Třebíč, Svoboda Mladá Boleslav. Výkonové rozpätie sa poybovalo od 3 HP až k najväčším strojom vyše 10 HP, ktoré už zvádli poháňať vtedy najväčší poľnohospodársky stroj - mlátičku. Najviac rozšírenými boli stredné a malé stroje s výkonom od troch do šiestich konských síl, slúžiace na rezanie dreva, čerpanie vody ap.
