Spišský Hrhov

Z Wikipédie

Spišský Hrhov
Erb	Vlajka
Mapa
Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Levoča
Región:	Spiš
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	475 m n.m.
Rozloha:	12,22 km²
Počet obyvateľov:	1 099 (31. 12. 2005)
Hustota obyvateľstva:	90 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	1243
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	543608
EČV:	LE
PSČ:	053 02
Telefónna predvoľba:	053
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
Web:	www.spisskyhrhov.sk
E-mail:	starosta@vmnet.sk
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta:	Vladimír Ledecký
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Spišský Hrhov je obec na Slovensku v okrese Levoča. Územie dnešnej obce bolo osídľované počnúc dobou kamennou /neolit, 450 r. pred n.l./. Slovania sa tu usádzali už pre 9. Storočím a od obdobia Veľkej Moravy /9.-.10. stor./ tu žili najmenej v troch osadách, ktoré pravdepodobne spadali pod správu hradiska na Dreveníku.

[upraviť] O obci

Prvá písomná zmienka o obci /slovenskej dedine/ pochádza z roku 1243. Usadil sa tu významný spišský kolonizačný rod, ktorý neskôr dostal šľachtické rodové meno podľa názvu obce - Gergew alebo de Gyrgow. V čase nemeckej kolonizácie Spiša sa na území za potokom Lodzina usadili Sasi a vytvorili novú dedinu - Nemecký Hrhov. Roku 1280 sa po vzájomnej dohode obyvateľov oboch dedín spájajú Slováci a Sasi do jednej dediny. Rod de Gyrgow si neskôr meno pomaďarčil a dodnes zostal známy ako Gyorgyovci. Im obec patrila až do r. 1885, kedy všetok ich majetok kupuje významný uhorský šľachtic -Vidor Csáky. Hrhov sa stáva domovom jeho rodiny až do novembra 1944, kedy Csákyovci opúšťajú majetky a odchádzajú do Rakúska. Počas ich pôsobenia v Spišskom Hrhove bol postavený nový kaštieľ, kaplnka, veľký hospodársky dvor, liehovar, tehelňa atď. Na prelome storočí Csákyovci pozvali do Hrhova poľnohospodárskych odborníkov zo Saska, ktorí so sebou priniesli aj moderné technológie v chove dobytka, záhradníctve, zeleninárstve ako i ostatných remeslách. V Hrhove sa teda začína sústreďovať ešte väčší počet remeselníkov a to nielen z tuzemska ale aj nemecka, poľska a ďalších krajín.

V povojnovom období naďalej prežívajú niektoré remeslá, najmä v tradičnom duchu - od jari role, v zime remeslo. S nástupom komunistického režimu a s ním spojeným združstevňovaním a tendenciou sústreďovania pracujúcich do strediskových tovární a závodov dochádza k ďalšiemu zredukovaniu pôvodnej domácej a remeselníckej výroby.

Spišský Hrhov bol z hľadiska niekdajších dopravných tepien a komunikácií veľmi výhodne geograficky situovaný. Ležal na križovatke veľkých ciest, s čím sa spájala možnosť komunikácie s európskou kultúrou a prijímanie podnetov aj zo vzdialenejších oblastí. S tým súvisí aj rozmanitá a rozvinutá remeselnícka činnosť, ktorá sa na území obce vykonávala od nepamäti. Od čias Veľkej Moravy je pre oblasť Spiša typické pestovanie a spracovanie ľanu. Práve v tomto odvetví vynikali obyvatelia osád na území dnešného Spišského Hrhova . Napokon, od pomenovania remeselníkov s ľanom ktorých volali "gargovia" pochádzajú aj najstaršie pomenovania obce - Gargow, Gurgow, Gurgew, Gargovia okrem samotného pestovania a spracovania vynikali aj zhotovovaním predmetov potrebných na spracovanie ľanu, akými boli "barda, bidla" a ostatané časti krosien, "cepi, cerľice" /trlice na ručné trepanie/, cjefki" /navíjanie priadze/, vretená, "snovadliny" /ručné snovadlá/, "haspľe" /motovidlá/, kolovrátky, kúdele, tĺky, "šmertki" /motacie zariadenia/, piesty, "rafi" /na odstraňovanie semien z ľanu/, česáky a najmä "grample" /na mykanie ľanu/.

Okrem remesiel spojených s pestovaním a spracovaním ľanu sa v spomínaných osadách vykonávala aj ďalšia remeselnícka činnosť spájaná zväčša s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom či chovom dobytka /košikárstvo, kováčstvo, kožiarstvo, výroba zvoncov, drevorubačstvo, mlynárstvo a ďalšie/. Popri tom tu prekvitala aj domáca a remeselnícka výroba predmetov potrebných pre stravovanie, odievanie, staviteľstvo /výroba tehál, tkáčstvo, výroba sviečok, šindliarstvo/ ale aj okrasu či zábavu /výroba výšiviek, čipiek, šperkov, hudobných nástrojov, hračiek atď./.

zdroj: www.spisskyhrhov.sk

Mestá a obce okresu Levoča (2+31)	31.12.2003
Baldovce | Beharovce | Bijacovce | Brutovce | Buglovce | Dlhé Stráže | Doľany | Domaňovce | Dravce | Dúbrava | Granč - Petrovce | Harakovce | Jablonov | Klčov | Korytné | Kurimany | Levoča | Lúčka | Nemešany | Nižné Repaše | Oľšavica | Ordzovany | Pavľany | Poľanovce | Pongrácovce | Spišské Podhradie | Spišský Hrhov | Spišský Štvrtok | Studenec | Torysky | Uloža | Vyšné Repaše | Vyšný Slavkov