Sichote-aliň

Z Wikipédie

Sichote-Aliň (rus. Сихотэ-Алинь) je horské pásmo, ktoré sa nachádza na Ďalekom východe Ruska, na území Chabarovského a Prímorského kraja a tiahne sa až po Vladivostok. Najvyšším vrchom je Anik (1 933 m n.m.).

V roku 1935 tu zriadili prírodnú rezerváciu. Na Zoznam svetového dedičstva UNESCO bola zapísaná v roku 2001.

Táto oblasť patrí k najväčším a zároveň najmenej zasiahnutým územiam ľudskou činnosťou. Stále sa tu nachádzajú staré ihličnaté a širokolisté stromy. Vďaka polohe regiónu sa na veľkom území zachovali rastliny a živočíchy typické pre trópy a mierne šírky. Nachádza sa tu veľmi zložitý a pestrý obraz vzájomného prenikania a zmiešania rôznorodých elementov flóry a fauny, hlavne tej severnej a južnej. Na tomto území sa vyskytuje veľa vzácnych a ohrozených druhov a mnohé z nich sa nevyskytujú nikde inde na svete. Nájdete tu okolo 1700 druhov rastlín, viac ako 370 druhov vtákov, okolo 71 druhov cicavcov, 8 druhov plazov, 5 druhov obojživelníkov, 32 druhov rýb, 334 druhov morských bezchrbticových živočíchov a okolo 3,5 tis. druhov hmyzu. Hornatá časť Sichote-Aliň je posledné najväčšie miesto na svete, na ktorom žije tiger amurský (prežilo ich tu len 500). Ale aj mnohé iné ohrozené a vzácne druhy, ktoré tu žijú, by potrebovali ochranu, napr. kamzík amurský, ázijský medveď čierny, žeriavy japonský a čierny, bocian čierny a iné.

Povodie rieky Bikin na západnom svahu Sichote-Aliň je jediným územím, do ktorého nezasiahla ľudská činnosť. Preto sa tu zachoval rozsiahly masív cédrových širokolistých lesov ussuriskej tajgy. V tejto oblasti žijú aj pôvodní obyvatelia – národ Udege. Ich tradičnými aktivitami sú rybolov a lovenie. Hlavnou úlohou lesa je zabezpečiť potravu pre živočíchy, od ktorých zase závisí život týchto obyvateľov.

Malebný povrch a hlboké rieky spolu s výnimočnou druhovou pestrosťou, exotickými rastlinami a zvieratami tropických oblastí vytvárajú unikátny vzhľad prírody v Sichote-Aliň. Okrem toho tu môžete nájsť množstvo estetických a rekreačných objektov: skalnaté masívy, ktoré sú roztrúsené v tajge, vodopády, jazerá a kaskády (Kemské kaskády, Veľký Amginský vodopád, atď.), zložité skalné útvary, útesy a piesočné zálivy Japonského mora.

V 10. a 20. rokoch 20. storočia prebádal túto oblasť Vladimír Arseniev (1872 – 1930), ktorý svoje dobrodružstvá opísal vo viacerých knihách, pričom kniha Dersu Uzala (19230 sa v roku 1975 zmenila na oscarový film režiséra Akiru Kurosawu).