Schwarzenbergovci

Z Wikipédie

Schwarzenbergovci sú pôvodom franský šľachtický rod, prvý raz doložený v roku 1172 pod menom Seinsheim (pod týmto menom vystupovali až do 15. storočia). Užívali sedemkrát modro-strieborný polený znak.

Erkinger zo Seinsheimu (1362 - 1437) zakúpil panstvo Schwarzenberg a začal sa písať miesto zo Seinsheimu ako zo Schwarzenbergu, a s vynechaním prvého mena zo Schwarzenberga. V rokoch 1420 - 1421 sa zúčastnil vojenskej výpravy proti husitom. Tým, rovnako ako aj značnými pôžičkami, získal od kráľa Žigmunda Luxemburského zástavu miest Žatec, Kadaň a Beroun. V roku 1429 bol povýšený do stavu slobodných pánov zo Schwarzenberga.

V roku 1599 obdržal Adolf Schwarzenberg za víťazstvo nad Turkami v bitke pri Rábe titul ríšskeho kniežaťa a vylepšenie erbu (pole s hlavou Turka, ktorému vyďobáva oči krkavec). V roku 1654 získali Schwarzenbergovci inkolát v Čechách a v roku 1670 bol Jan Adolf I. zo Schwarzenbergu povýšený na ríšske knieža. Prvým trvalým majetkom Schwarzenbergovcov v Čechách bolo panstvo Třeboň, ktoré získali v roku 1660, potom Hluboká nad Vltavou (Frauenberg). Knieža Jan Adolf I. navštívil svoje panstvá v apríli 1661.

Kúpou statkov a dedictvom po Eggenbercoch vytvorili rozsiahlu dŕžavu v južných a severných Čechách (napr. Český Krumlov, Hluboká nad Vltavou, Netolice, Prachatice, Volary, Vimperk, Orlík) a pripojili ju k územiam držaným v Bavorsku, Rakúsku a v Štajersku. V roku 1723 získali titul krumlovského vojvodu. Pred 1. svetovou vojnou vlastnili dve vetvy rodu (hlubocko-krumlovská a orlická) len v Čechách 176 146 ha pôdy s významným lesným a poľným hospodárstvom, baňami, pivovarmi, cukrovarmi, vápenkami a inými podnikmi.

Po pozemkovej reforme v roku 1922 prevzal postupne 61 000 ha štát. V roku 1942 bola na majetok orlickej vetvy dosadená nemecká nútená správa. V roku 1947 bol prevedený všetok nemovitý majetok i s inventárom a prevádzkovým kapitálom hlubockej vetvy do vlastníctva štátu. O dva roky neskôr musel predstaviteľ orlickej vetvy Karel, 6. knieža Schwarzenberg s rodinou utiecť z Československa, kde im do roku 1947 patrilo 11 zámkov a 30.000 hektárov pozemkov.

Hlavným predstaviteľom rodu je v súčasnosti jeho syn Karel Schwarzenberg ml., ktorý bol v roku 1967 adoptovaný Jindřichom Schwarzenbergom, členom hlubocko-krumlovskej vetvy Schwarzenbergovcov. Po Jindřichovej smrti a smrti svojho adoptívneho strýka spojil Karel Schwarzenberg obe schwarzenberské vetvy a ich majetok. Po presídlení do České republiky v roku 1990 zreštituoval majetok orlickej vetvy. V roku 2006 sa stal ministrom zahraničných vecí ČR.

[upraviť] Literatúra

• Ottův slovník naučný

[upraviť] Externé odkazy

• Genealógia rodu Schwarzenbergovcov (nemecky)