Sadra

Z Wikipédie

Sadra je súhrnný názov pre rôzne hydráty síranu vápenatého (CaSO₄ · n H₂O).

[upraviť] Výroba

Vyrába sa z prírodného nerastu - sadrovca. Pri zahrievaní sadrovca tento stráca postupne kryštálovú vodu a podľa výšky teploty nadobúda rôzne vlastnosti:

• Pri teplote do 120 °C vzniká hemihydrát (CaSO₄ · ½ H₂O), ktorý po zmiešaní s vodou postupne tuhne.
• Pri teplote od 120 °C do 170 °C vzniká štukatérska sadra (sochárska sadra), ktorá obsahuje asi 3–5 % vody. Po zmiešaní s vodou vzniká opätovne dihydrát (CaSO₄ · 2 H₂O), vzniká teplo, sadra tuhne a zväčšuje svoj objem asi o 1 %.
• Pri teplote 300–600 °C vzniká prepálená sadra, ktorá po zmiešaní s vodou netuhne.
• Pri teplote nad 600 °C vzniká stavebná sadra, ktorá po zmiešaní s vodou tuhne až po 24 hodinách a nezväčšuje pri tom svoj objem. Je tvrdá a dobre odoláva poveternostným vplyvom.
• Pri teplote nad 1 000 °C v zmesi s hydraulickými zlúčeninami nadobúda vlastnosti cementu.
• Pri ešte vyšších teplotách vzniká anhydrid zvaný analín, ktorý po zmiešaní s vodou netuhne.

[upraviť] Pigment

Sadra sa používa ako maliarsky pigment, pridáva sa do lacnejších olejových farieb, pretože skoro vôbec nemení ich odtieň. Vo väčšom množstve však zmenšuje kryciu mohutnosť farby a mení pomer pigmentu a oleja.