Rozdelenie Berlína
Z Wikipédie
Povojnové rozdelenie Berlína do štyroch sektorov, z ktorých potom vznikol Západný Berlín a Východný Berlín, patrí k najznámejším prejavom studenej vojny medzi víťaznými mocnosťami druhej svetovej vojny.
Obsah |
[upraviť] Poznámky k terminológii
| Sektory povojnového Berlína | |
 americký |
 britský |
 francúzsky |
 sovietsky |
Pomenovanie pôvodného rozdeleného Berlína je rovnako rozporuplné ako pojmy pre obe časti rozdeleného Nemecka. Okrem skutočnosti, že pre obe časti rozdeleného mesta existovali tak úradné ako aj jednoduchšie vžité hovorové názvy, došlo z ideologických dôvodov k tomu, že úradné názvy jednej strany neboli druhou stranou uznávané (a tie hovorové už vôbec nie).
Západná terminológia používala úradne pojem Berlin (West) pre západnú časť mesta, pojem Berlin (Ost) pre východnú časť mesta (niekedy s pomlčkou pred West alebo Ost).
Východná terminológia potom vychádzala z trochu komplikovanejších, aj keď politicky celkom jednoznačných pojmov: Eigenständige politische Einheit Westberlin ("Samostatná politická jednotka Západný Berlín" – v nemčine písané dohromady) pre západnú časť mesta a Berlin, Hauptstadt der DDR ("Berlín, hlavné mesto NDR") pre východnú časť mesta; v zoznamoch literatúry ako sídlo vydavateľstiev potom často aj Berlin (DDR).
V hovorovom označení, aj na západe a východe sa obe časti volali jednoducho West Berlin a Ost Berlin, teda po slovensky Západný Berlín a Východný Berlín. Toto označenie sa na západe používalo čiastočne aj v tlači, televízii atď. V tomto príspevku (ako aj v ďalších článkoch o Berlíne) sa používajú tieto vžité, aj keď nie úradné názvy.
[upraviť] Rozdelenie mesta a politický status
K politickému rozdeleniu Berlína došlo v roku 1948 v dôsledku Berlínskej blokády. Situácia sa vyhrotila najmä založením dvoch nemeckých štátov v roku 1949, z nich jeden, NDR, vyhlásil sovietsky sektor Berlína za svoje hlavné mesto. K územnému a tým faktickému rozdeleniu mesta došlo potom 13. augusta 1961 stavbou Berlínskeho múru (rozdelenie mesta sa skončilo až pádom Berlínskeho múru 9. novembra 1989).
Takto vzniknutý politický status obidvoch častí mesta nebol opačnou stranou uznávaný. Zatiaľčo vyhlásenie Východného Berlína za hlavné mesto NDR bolo jasným porušením rôznych dohôd a najmä štvormocenského statusu, SRN (a takisto západné veľmoci) rešpektovala obzvlášť status Západného Berlína. To sa prejavovalo okrem iného pri vysielaní zástupcov mesta do spolkových orgánov a v ich postavení v nich.
[upraviť] Mestské obvody podľa sektorov
Z dvanástich mestských obvodov západných sektorov vznikol Západný Berlín, z pôvodne ôsmych obvodov sovietského sektoru vznikol Východný Berlín. K jednotlivým sektorom patrili tieto mestské obvody:
 americký |
 britský |
 franúzsky |
 sovietsky |
| Kreuzberg | Tiergarten | Reinickendorf | Mitte |
| Neukölln | Charlottenburg | Wedding | Prenzlauer Berg |
| Tempelhof | Wilmersdorf | Friedrichshain | |
| Schöneberg | Spandau | Pankow | |
| Steglitz | Weißensee | ||
| Zehlendorf | Lichtenberg | ||
| Treptow | |||
| Köpenick | |||
| Marzahn | |||
| Hohenschönhausen | |||
| Hellersdorf |
K pôvodným ôsmim obvodom sovietskeho sektora pribudli neskôr aj nasledujúce tri: Marzahn (1979), Hohenschönhausen (1985) a Hellersdorf (1986). K dnešnému rozdeleniu mesta do obvodov pozri heslo Berlín - administratívne delenie.
[upraviť] Vývoj cestovného styku
Od roku 1952 nemohli občania Západného Berlína navštevovať NDR, od roku 1961 bol pre nich uzatvorený aj Východný Berlín (a prerušené telefonické spojenie).
Až začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia došlo k rokovaniam o uľahčení ciest medzi obidvomi nemeckými štátmi a medzi Západným a Východným Berlínom (rokovanie štyroch veľmocí v Berlíne), ktoré prebiehali paralelne k rokovaniam medzi vládami SRN a Sovietskeho zväzu v Moskve. 17. decembra 1971 vlády SRN a NDR podpísali dohodu o tranzite, 20. decembra 1971 sa dohodol západoberlínsky senát s vládou NDR o cestovných modalitách pre obyvateľov Západného Berlína, 3. august 1972 bol potom v Berlíne podpísaný záverečný dokument dohody štyroch mocností.
 |
 |
| Dve strany jedného návestia |
Výsledkom týchto rokovaní a dohôd bolo – okrem iného – uľahčenie spojenia medzi Západným Berlínom a SRN a po dlhej dobe umožnenie návštev západoberlínskych občanov do Východného Berlína (a NDR) na 30 dní za rok. Aj pre len niekoľkohodinovú návštevu bolo nutné niekoľko dní vopred požiadať o takzvanú priepustku. Napriek tomu bolo ročne zaregistrovaných okolo troch miliónov návštev západoberlínskych občanov vo Východnom Berlíne a NDR.
Okrem takzvaných tranzitných pohraničných prechodov pre cesty do SRN existovalo v Berlíne osem prechodov medzimestských, niektoré len pre chodcov, a často rozdelené na prechody len pre cudzincov, občanov SRN a občanov Západného Berlína. K najznámejším prechodom patrili Checkpoint Charlie (len pre cudzincov) a prechod len pre chodcov na stanici metra a mestskej dráhy Friedrichstraße (takzvaný Tränenpalast, po slovensky „Palác sĺz“).
Návštevy občanov NDR do Západného Berlína (ako aj SRN) boli po celý čas obmedzované len na vysokých funkcionárov, diplomatov a dôchodcov.
[upraviť] Berlínske kuriozity
Jednou z kuriozít rozdeleného Berlína bola prevádzka západoberlínskeho metra. Trasa dvoch línií viedla cez územie Východného Berlína, bez toho aby tu platila zásada exteritoriality. Zastávky na východoberlínskom území boli síce uzatvorené (s výnimkou stanice Friedrichstraße), ich nástupištia však boli kontrolované ozbrojenou pohraničnou strážou NDR.
Mestskú dráhu (S-Bahn), zabezpečujúcu dopravu na území Západného Berlína, až do roku 1984 spravovali východonemecké železnice (Deutsche Reichsbahn), čo viedlo počas dlhých rokov nielen k bojkotu tohoto dopravného prostriedku západoberlínskymi obyvateľmi, ale aj k bojkotu zo strany senátu: stanice novo stavaných línií metra v Západnom Berlíne boli plánované tak, že nebolo možné prestupovať na S-Bahn.
