Rovina (geometria)
Z Wikipédie
Rovina je základný geometrický útvar, plocha určená troma bodmi alebo priamkou a jedným bodom ležiacim mimo priamky. Pojem roviny ako geometrický pojem vznikol abstrakciou z napätých blán alebo koží, pokojnej vodnej hladiny, ľadovej vrstvy, rovných častí zemského povrchu. Euklides uviedol, že rovina má len dĺžku a šírku.
Rovina je v matematike dvojrozmerný geometrický útvar, ktorý si môžeme predstaviť ako neobmedzenú dokonale rovnú plochu. Algebraicky povedané, ide o množinu bodov izomorfných s dvojrozmerným lineárnym priestorom.
Rovina môže byť určená troma rôznymi bodmi, alebo priamkou a bodom, ktorý neleží na tejto priamke, alebo dvoma rovnobežnými netotožnými priamkami.
Obsah |
[upraviť] Označovanie
Rovina je buď plocha, na kterú sa kreslí (nárysňa), alebo sa znázorňuje niektorým rovinným útvarom pomocou niektorej z metód geometrického premietania. Rovina sa označuje malým písmenom z gréckej abecedy.
Znázornenie:
[upraviť] Vzájomná poloha dvoch rovín
Dve rôzne roviny ρ,σ v trojrozmernom priestore, ktoré majú spoločnú priamku p, sa nazývajú rôznobežné a značíme 
. Priamka p pradstavuje priesečnicu oboch rovín ρ a σ.
Dve rôzne roviny ρ a σ, ktoré nemajú v priestore žiaden spoločný bod, sa nazývajú rovnobežné a značíme 
. Ak sú si roviny σ a σ rovné, označujeme ich (totožné).
[upraviť] Vlastnosti
Rovinným rezom geometrického útvaru U rovinou ρ sa nazývá prienik roviny ρ a útvaru U.
[upraviť] Pozrite sa tiež na
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
