Renesančná filozofia
Z Wikipédie
Renesančná filozofia je súhrn filozofickych učení 15.–16.storočia, ktorých cieľom bola emancipácia človeka cestou návratu k prirodzenosti života, spoločenského zriadenia, práva a viery. Renesančná filozofia je podstatná súčasť renesančnej kultúry. Filozofia v období renesancie sa pokúšala byť autonómna, jej predstavitelia pociťovali potrebu oslobodiť ju spod dohľadu teológie. Úlohou vtedajšej filozofie bolo pomôcť človeku stať sa pánom a vlastníkom prírody.
Podľa F. Novosáda: "Keď… hovoríme o renesančnej filozofii, nemáme na mysli všetky filozofické koncepcie, ktoré boli vypracované a obhajované v 15. a 16. storočí, ale tie z daného obdobia, ktoré smerovali k emancipovaniu od spôsobu myslenia orientovaného na skúmanie kvalít a účelových súvislostí a navodzovali spôsob myslenia orientujúci na skúmanie kvantitatívnych a kauzálnych súvislostí."
[upraviť] Predstavitelia
- Giordano Bruno
- Erasmus Rotterdamský
- Mikuláš Kuzánsky
- Niccolò Machiavelli
- Pico della Mirandola
- Francesco Petrarca
[upraviť] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
