Pomponius Mela
Z Wikipédie
Pomponius Mela bol prvý rímsky geograf žijúci za vlády cisára Caligulu alebo Claudia. Jeho tvorba pozostáva z jediného diela De chorographia (tiež De situ orbis, Miestopis) v troch knihách, ktoré sa dochovali v plnom rozsahu. Pred Melom sa geografii venovali v rámci svojej tvorby encyklopedista Marcus Terentius Varro aj štátnik a autor zápiskov (commentarii) Marcus Vipsanius Agrippa. Zemepis údajne tvoril aj náplň diela Cornelia Nepota.
O Melovom vlastnom živote sa vie iba veľmi málo. V svojom diele uvádza ako svoje rodisko malé mestečko Tingentera (Cingentera) v Hispánii, ale čítanie nie je isté, pretože v tomto mieste je text diela porušený. Podľa plánovanej invázie do Británie, ku ktorej došlo za vlády cisára Claudia (43 po Kr.), sa odhaduje, že Mela žil v tomto období. Niektorí filológovia stotožňujú Mela s Luciom Annaeom Melom z Corduby (dnes Cordoba), synom Senecu Staršieho a bratom Senecu Mladšieho.
[upraviť] Dielo
Po obsahovej stránke vychádza Pomponius Mela z gréckej geografickej tradície (Eratostenes, Strabón). Jeho dielo popisuje celý známy rímsky svet, teda Stredomorie a jeho okolie, pričom Mela začína popis od Gibraltáru a pokračuje pozdĺž afrického pobrežia na východ, aby sa nakoniec vrátil popri európskych brehoch cez Hispániu k tomuto ostrovčeku.
Mela rozdeľuje svet na päť zón v súlade s obvyklou rímskou predstavou – dve z nich sú na obývanie príliš chladné, prostredná naopak prihorúca a jedine dve stredné pásma obývajú ľudia. Jedno z týchto pásiem, severné, obsahuje Rimanom známy svet, druhé, južné, obývajú akýsi iní ľudia, ktorých označuje antichthones (protizemci), nedosiahnuteľní národom severného pásma kvôli neprekonateľnosti prostrednej zóny vysokých teplôt.
V otázke hraníc troch kontinentov známych starovekému svetu – Európy, Ázie a Afriky – sa pridržiava rímsky zemepisec svojho predchodcu Eratostena, rovnako ako ostatní geografi s výnimkou Ptolemaia. Podľa Mela je teda Kaspické more (Sinus Hyrcanus) zálivom Severného oceánu (Oceanus Scythicus) a tvorí protiklad k južným zálivom, Perzskému (Sinus Persicus) a Arabskému (Sinus Arabicus, t.j. dnešné Červené more).
Kým Melove znalosti o východných oblastiach sveta, o Indii a priľahlých regiónoch, sú pomerne skreslené (jeho grécki predchodcovia majú v tomto ohľade lepšie znalosti), vyniká ako geograf oblasti, ktorá mu je blízka, a to Hispánie a západných oblastí impéria. O Indii tak predpokladá, že zaberá juhovýchodný cíp Ázie a stáča sa k severu, kde leží Skýtia, až ku Kaspickému moru. Na sever ázijského kontinentu tiež umiestňuje zem Hyperborejcov (Hyperborei). Naopak Melove informácie o Galskom pobreží, Hispánii a Britských ostrovoch predčia záznamy jeho gréckych predchodcov. Ako prvý napríklad uvádza Orkneje (Orcades). Pomponiove vedomosti sa stávajú opäť nepresnými v prípade severnej Európy. Je ale zaujímavé, že spomína o veľkom zálive na severe od Germánie (Codanus sinus), v ktorom sa nachádza mnoho ostrovov, medzi nimi jeden väčší menom Codanonia. Plínius Starší tento názov uvádza ako Scatinavia a obe označenia sú latinským prepisom protogermánskeho *Skaðinawio, germánskeho mena pre Škandináviu.
Pomponius Mela ako geograf príliš nevyniká, možno preto, že táto veda stála v rímskom ponímaní bokom. Jeho dielo nie je príliš rozsiahle, jeho štýl je jednoduchý a niekedy až chudobný a v jeho údajoch sa objavujú nedostatky. Mela slabé stránky práce vyvažuje veľkým počtom prameňov, ktoré používa, a záujmom o neznáme, exotické oblasti, kde jeho popis získava na fantastickosti a miesi sa až s povesťami.
De chorographia, podobne ako práce Varrona a Agrippa, slúžila ako hlavný zdroj pre zemepisné kapitoly encyklopédie Plínia Staršieho Historia naturalis (Prírodoveda).
[upraviť] Literatúra
- Conte, G.B. Dějiny římske literatury. Praha: KLP, 2003.
[upraviť] Externé odkazy
- Dielo Pomponia Mela (latinsky)
- Mapa sveta podľa Pomponia Mela
